reklama

Zážitky Číňana v Európe

Žijem v Šanghaji, ale aspoň na sviatky sa mi občas podarí prísť domov. S rodinou stráviť chvíle pokoja a mieru a k tomu ešte nejaký mesiac dovolenky navyše. A tento rok sa mi dokonca podarilo priviesť aj moju priateľku. Pochádza zo skromných šanghajských pomerov a Čínu opustila prvýkrát. Slovenskom, a aj Európou bola nadšená. A ja som jej to doprial. Prvý raz vycestovala za hranice, do ďalekej Európy, na starý kontinent. Pre mnohých Číňanov je to veľký sen, spoznávať cudziu kultúru a cudzie svety. Ako pre našincov je snom pozrieť si tajomnú Čínu. A jej očakávania sa vyplnili. Starý kontinet, z ktorého srší história zmiešaná s nádhernou prírodou, má svoje čaro. Avšak okrem krásnej prírody, dobrého jedla a takmer vždy priateľských ľudí ju nadchli aj iné veci. Veci, nad ktorými som sa síce usmial, ale oni sú možno na zaplakanie, keďže u nás si každý druhý myslí, že sme niečo viac ako Číňania a že máme právo ich poučovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (130)

Náš prvý výlet bol do Prahy. Do mesta, kde sa zastavil čas. Praha je v Číne veľmi propagovaná ako symbol stredovekej Európy. Cesta vlakom nám mala trvať 5 hodín a moja priateľka bola prekvapená, prečo je to tak ďaleko. Veď na mape to vyzerá tak blízko... Po nástupe do vlaku však úplne zabudla na túto dilemu. Nadchol ju vlak EC Jan Jesenius, ktorým sme sa viezli. Je to jeden z tých lepších vlakov, ktoré premávajú po našej krajinke. Ona si ho začala podrobne fotiť. Keď dofotila, s úsmevom a s odzbrojujúcou úprimnosťou hovorí: „Mne sa tu u Vás páči, že stále používate aj takéto historické veci". Musel som sa usmiať. Naše železnice sa týmto vlakom chvália a ona ho fotila mame ako ukážku historickej atrakcie. Po dvoch hodinách cesty sa na mňa pozrie a vraví, „Už viem prečo to tak dlho trvá. Praha nie je tak ďaleko, ale aj na bicykli idem rýchlejšie ako tento vlak." Tu som pochopil jej zmätenie nad tým, prečo tak krátka trasa trvá 5 hodín. V Číne cesta vlakom Šanghaj - Peking trvá 5 hodín. Je to viac ako 1200 km!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jej druhý kultúrny šok bol náš nedeľný výlet do Trenčína. Trenčín sa jej samozrejme páčil, je to krásne mesto. Ale z čoho bola šokovaná - v nedeľu nič nie je otvorené. A nie len to, že nič nie je otvorené. Na ulici nie sú ani žiadni ľudia. A to neplatí len o Trenčíne. Keď som jej povedal, že v Európe sú aj krajiny kde by človeku dali pokutu ak otvorí v nedeľu, skoro odpadla. Dodnes nevie pochopiť, ako niekto v nedeľu môže zatvoriť reštauráciu, či svoj obchodík. V deň, keď ľudia nemusia do práce, ale idú nakupovať a vychutnať si víkend. Veď cez víkend sa najlepšie robí business! A oni tu všetci zavrú! Čo ju ešte viac šokovalo, keď sme sa okolo pol desiatej večer v Trnave na vianočných trhoch išli zohriať do kaviarne. Keď sme vyšli von, Viamočné trhy boli zavreté. Nie len že sa obchody neotvárajú v nedeľu, ale po desiatej už je aj takáto atrakcia zatvorená? A po 7 večer býva problém sa ísť najesť do reštaurácie? V Šanghaji sa nám stane, že ideme na nočnú večeru v nedeľu aj o tretej ráno. Obchody majú v sobotu a v nedeľu predĺžené otváracie hodiny. A keď sa nad tým človek zamyslí, dáva to zmysel. My sa bojíme, že Čína nás ekonomicky predbehne. Ale môžeme sa čudovať, keď nerobíme business vtedy, keď sa robí najlepšie? A to nemáme poobednú siestu ☺

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tretia vec, ktorá je pre bežného Číňana nepochopiteľná sú ceny služieb. Platiť 50 centov za použitie toalety?! 1 E za hodinu parkovného (keď je lacné, niekde to sú 3 E)?! Ako môže byť alkohol taký lacný, ale 15 minút v autobuse stojí 0.45 E? Veď to sú veci, ktoré musia fungovať! Toto sú základné veci, ktoré človek potrebuje k životu. A tu si ich človek nemôže dovoliť. V Šanghaji sa platí 0.25 E za jazdu autobusom hocikam! A to sú niekedy aj dve hodiny cesty, pretože Šanghaj má cca 22 000 000 obyvateľov. Porovnávať kvalitu dopravných prostriedkov tu a v Šanghaji ani nemá zmysel. Keby tam boli ceny za dopravu ako u nás, padla by na to celá výplata. Aj keď priemerný plat a životná úroveň sú v Šanghaji vyššie ako u nás, nik tam od nikoho nepýta peniaze, ak treba ísť na toaletu. Môj priateľ z Japonska skoro nerozdýchal, keď sa ho opýtali, či ide na malú, alebo na veľkú, aby vedeli koľko si od neho majú zobrať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám Slovensko rád. Aj Európu mám rád. A strašne by som si prial, aby sa starý kontinent spamätal a uvedomil si, že niektoré veci proste nedávajú zmysel. Že sme v slepej uličke. Nie som jediný komu to tak pripadá. Môj priateľ, uznávaný biológ z Karlovej univerzity sa do Číny zamiloval a od svoje prvej cesty skoro pred 15 rokmi pravidelne píše články o Číne. Nie je sinológ, ale bez predsudkov sa rozhliada. A ako vraví: „Možno sa aj teším, ako budem v dôchodku tancovať na pódiu v tradičných krojoch a ukazovať bohatým čínskym turistom špecifiká národa českého. Pretože aj z ich sprepitného určite dostanem viac ako dostávam za post profesora a vedca na prestížnej univerzite".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď mi u nás niekto vraví, ako by nikdy nešiel do Číny, lebo je tam špina, smrad, hlad, chudoba atď., vždy si spomeniem na zážitky niektorých Slovákov, ktorým do seba zahladení Američania ukazovali splachovací záchod a žiarovku ako výdobytok vedy nového sveta. Aby sme sa aj my nespamätali, keď u nás budú už len tie splachovacie záchody a žiarovky.

„Otřelé tvrzení, že Amerika je budoucností, na okamžik zastřelo jejich (Európanov) bystrozrak. Měl sem tehdy odvahu postavit se proti chybnému kroku a tvrdil jsem, že Amerika zdaleka není budoucností, že je ve skutečnosti vzdálenou minulostí, primitivismem." Vzpoura davů; José Ortega y Gasset; r. 1928

Obrázok blogu


Shanghai

Pavel Dvořák

Pavel Dvořák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  154
  •  | 
  • Páči sa:  636x

Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík:  Čína

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu