reklama

Prechádzky čínskymi rozprávkami

Prechádzky čínskymi rozprávkami nie sú cestou za terakotovou armádou, za mrakodrapmi Šanghaja, či do Zakázaného mesta. Je to cesta neuveriteľnou prírodou, čínskym vidiekom, národnostnými menšinami a nepoznanými historickými mestečkami. Je to prvá netradičná cesta Čínou, na ktorú chcem začať brať ľudí, čo o Čínu prejavujú naozajstný a nepovrchný záujem. Toto sú krátke dojmy písané priamo počas mojej prvej cesty, ktorá práve skončila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Čínsky vidiek a národnostné menšiny v provincii Guangxi

Naša cesta začína relatívne známym, ale aj tak nádherným miestom Yangshuo. Číňania ho zaslúžene nazývajú nebom na zemi. Scenériu malebných kopčekov, cez ktoré sa vinie rieka Li a rieka Yulong, dokresľujú nádherné ryžové a iné polia. Mestečko Yangshuo je dnes jedno z najkomerčnejšie rozvinutých miest v Číne. Je preto aj perfektne vybavené hotelmi, reštauráciami, diskotékami, obchodmi a rôznymi inými službami. Avšak oblasť typických Guilinských kopcov je obrovská a človek sa nemusí ubytovať v mestečku Yangshuo. Stačí poprechádzať okolité malé zapadnuté mestečká a dá sa nájsť pokoj a oddych, ktorý pred desiatimi rokmi bol aj v Yangshuo. Dnes už tam nie je. Hlavne nie v noci. Ale je to perfektný štart na cestu, na ktorej sa od modernity a pohodlnosti rozvinutého turistického ruchu budeme vzdaľovať. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po splavovaní rieky Li, výletoch na bicykloch a obdivovaní jedinečnej scenérie sme sa vybrali ďalej. Na ryžové políčka Longji neďaleko mesta Guilin. Ryžové terasy sa nachádzajú v dvoch dedinách, Ping’an a Dazhai. Prvá z nich je plná ľudí, množstvo návštevníkov berie ryžové terasy len ako jednodennú vychádzku, a tak sa dá stihnúť len dedinka postavená nižšie. Po 20 kilometroch prudkého stúpania do kopca sa však nachádza druhá menovaná. Hotelmi je už taktiež vybavená, ale väčšina z nich sú len malé vysokohorské chaty postavené miestnymi ľuďmi. Pohodlie ako v Yangshuo tu hľadať nemožno, autentickosť života na čínskom vidieku áno. Ľudia tú stále tvrdo pracujú na poliach. Keď nie je na poli čo robiť, nosia na malých koníkoch tehly a iný stavebný materiál pri príprave na stále rastúci turistický ruch. Vedel by som tu stráviť aj týždeň, behať po kopcoch, robiť si hodinové túry a odhaľovať nádherné terasové polia a v nich skryté malebné dedinky. Najvhodnejší čas na návštevu je v júni, keď sú terasy zaliate vodou. Ale nádherné sú celý rok, ako vidno na týchto obrázkoch. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Juh Číny je bohatý na čínske národnostné menšiny, a tak je to aj v tejto provincii. Okrem iných tu žije menšina Yao. Táto menšina má jeden krásny zvyk. Žena si môže strihať vlasy len jedenkrát za rok život, a to keď má osemnásť rokov – keď dovŕši dospelosť. Odstrihnuté vlasy si odloží a už nikdy si nesmie strihať vlasy. Odstrihnutý vrkoč si potom aj v starobe vpletá do vlasov, a preto aj táto 56-ročná babička žena má vlasy ako keby mala 18. ☺ 
Dlhočizné vlasy nosia miestne ženy v niekoľkých účesoch, podľa toho, či je žena slobodná, zadaná, alebo vydatá s deťmi. Slobodná žena nesmie nikomu ukazovať svoje vlasy, až jej budúci manžel bude prvý muž, ktorý ich bude môcť obdivovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avatarova krajina Zhangjiajie

Z Yangshuo a z ryžových políčok sme sa presunuli do Avatarových hôr Zhangjiajie. Nádherná hornatá krajina je neuveriteľná. Počasie nám však nebolo naklonené. Prvý deň bolo ešte pekne, ale potom nás začala prepadávať hmla. Niekedy bola hustá ako mlieko a nebolo vidieť vôbec nič. Naopak, niekedy sa začala valiť kopcami a skaly sa začali ukazovať. A práve vtedy sú to podľa mňa najkrajšie pohľady na túto krajinu. 
Skalné stĺpy sú všetky krásne, ale všetky viac menej rovnaké. Keď je viditeľnosť do nekonečna, vidí človek len nekonečne veľa skalných stĺpov. Len čo sa však cez ne začne valiť hmla, vzniká neustále sa meniaca scenéria, ktorá je jedinečná a nikdy sa už nezopakuje. Nikdy tu nebude rovnaká hmla, nikdy nebude mať rovnaký tvar a nikdy nepôjde tou istou cestou. A to je podľa mňa na týchto horách najkrajšie. Takže pokiaľ vás prepadne hmla, nezúfajte, naopak tešte sa. Sadnite si na vyhliadku a počkajte, až zmení svoj tvar. Až troška ustúpi a začne sa valiť pomedzi skaly. Samozrejme sa môže stať, že sa nezmení a človek celý čas neuvidí nič. Na niektorých vyhliadkach sa nám to stalo. Ale to nič, aj tak je čo pozerať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Život miestnych je zaujímavý. Keď neboli skaly, začal som sa rozprávať s ľuďmi. S nosičom, s babičkou čo predávala zeleninu atď. Mnohí mi dovolili, aby som ich odfotil a aby som si mohol uchovať ich príbehy aj vo fotografii. Pretože ich tvár dokáže povedať veľa o ich živote. A bohužiaľ, tvrdý život niektorých miestnych roľníkov je v kontraste s rozprávkovou krásou tejto prírody. 

Druhý výlet v Zhangjiajie je Nebeká brána, ďalší prírodný park. Presklené chodníčky cez ktoré je vidieť kilometrovú priepasť pod nohami už videlo mnoho ľudí. A kto to nevidel, môže si pozreť obrázky v cestopise o Zhangjiajie, ktorý som napísal minulý rok. Tento rok nás totiž zastihla hmla hustá ako mlieko a tento šialený zážitok nám nebol doprianý. Avšak keď sme prechádzali autobusom tak sa nám naskytli nádherné pohľady, ako vrcholky kopcov prebodávali hustú hmlu. Neopakovateľná scenéria, pre ktorú sa ten výstup rozhodne oplatil. A aj za jazdy autom sa dala dobre zachytiť. 

Staroveká Čína provincie Hunan

Cez čínsky vidiek v provincii Guangxi a cez majestátne hory v Zhangjiajie sme sa dostali do starovekej Číny. V provincii Hunan sme navštívili dve starobylé mestečká Fenghuang a Furong, a taktiež sme sa zastavili v kamennom lese, starom tri a pol milióna rokov. 
Mestečko Fenghuang je turisticky veľmi populárne miesto. Krásna architektúra vlniaca sa popri rieke, cez ktorú vedú nádherné mosty. Toto miesto treba objavovať tak ako ho objavujú literáti (nemálo z nich tu pôsobilo). Bezcieľne sa prechádzať úzkymi uličkami a obdivovať pokojný život. Občas si sadnúť na šálku čaju, alebo dnes už aj kávy, v mnohých kaviarňach, ktoré tu sú. 
Ako Číňania začali cestovať, aj do mnohých mestečiek sa vkráda komercia. Dnes sú v mestečku Fenghuang nastavané kaviarne, bary, reštaurácie, obchody, diskotéky. Každý jeden vchod niečo ponúka. Ale popravde stále v príjemnom prostredí. Hlasná muzika je relatívne izolovaná v strednej časti mesta a o pol dvanástej platí nočný pokoj. My sme mali šťastie, že sme cestovali počas sviatku strednej jesene, keď Číňania necestujú, ale stretávajú sa s rodinou. Je to jeden z najhlavnejších sviatkov v Číne. A vďaka tomu sme v meste fénixov, čo jeho názov doslovne znamená, zastihli naozaj krásny pokoj a ticho. Náš hotelík mal poetický názov – Hotel umývajúci sa v prvom rannom svite. Bola to najvyššia budova postavená presne oproti kopcu, za ktorým vychádza slnko, a preto strešná vyhliadka tohto hotelíka bola prvá osvetlená budova v celom starom meste –odtiaľ ten názov. Atmosféra v ňom dostála tomuto krásnemu menu. Majitelia boli strašne milí a na sviatok nás pozvali k sebe do rodiny na rodinnú večeru. Naozaj sme sa cítili ako medzi vlastnými. Babička navarila bohatú hostinu, mamička sa starala o dvojročné bábätko, otec s nami popíjal pivko a bratranec ho v tom sprevádzal. Dedko si zase do sýtosti pochutnával na čerstvo chytenej pečenej kačke. Popritom sme ešte hádzali kosti pätnásťmesačnému šteniatku Malý tiger, ktoré nás lačne pri večeri sprevádzalo. Pokiaľ človeku neprekáža modernizácia klasickej čínskej dediny, povrchnosť komerčného života a vyhľadáva krásne vysvietenú tradičnú architektúru, príjemné prostredie a pohodlie krásnych hotelov či západných kaviarní, tak v tomto meste môže stráviť aj týždeň. Pokoj a neopakovateľnú atmosféru tomuto mestu nemožno odoprieť. Keby návštevník nemal čo robiť, dajú sa robiť rôzne výlety po okolí. Napríklad na tzv. Južný čínsky múr, ktorý sme my ale pre tentokrát nestihli. Nie je taký dlhý ako ten na severe Číny, je však veľmi podobný a rovnako majestátne sa vlní po hornatej krajine tejto provincie. 


Ak človek hľadá mestečko, kam komercia a pohodlie pekných hotelov neprišli tak intenzívne ako do mestečka fénixov, odporúčam skočiť si do dediny lotosov, čo doslovne znamená názov Furong zhen. Neďaleká staroveká dedina je staršia aj menšia ako Fenghuang, je tam podstatne menej turistov, a aj tí čo prídu, len prechádzajú. Málokedy zostanú cez noc.
Toto miesto je síce menšie ako Fenghuang, ale v kráse nezaostáva. Pýši sa na útese nad riekou, cez ktorý steká nádherný vodopád. Pod vodopádom vedie cesta, takže si ho môžete obzrieť doslovne zo všetkých strán. Prechádzka pod vodopádom je príjemne osviežujúca, keďže všade naokolo je v lete okolo 35 stupňov. Cez mesto vedie turistická cesta označená ceduľkami, ale človek z nej môže odbočiť a príde na miesta, kam turisti vôbec nechodia. Môže si sadnúť s miestnymi a popýtať sa, či sa tešia na to, že ich časom určite čaká rovnaký osud ako mesto Fenghuang. Autentickosť sa z čínskych klasických mestečiek rýchlo vytráca.


Aj tu sa ponúkajú nádherné výlety po okolí. Jedným z nich je Les červenej skaly, starý tri a pol milióna rokov. Nie je taký rozľahlý ako kamenný les v provincii Yunnan, ale je krajší a bez turistov. Vstupné už vyberajú, a aj dosť vysoké, ale ľudia tu nie sú takmer žiadni. Vnútri parku nie sú ešte žiadne obchody, žiadni predavači, žiadne McDonaldy. Ale už sa začínajú stavať, takže treba prísť rýchlo. Pokiaľ človek túži po fotografiách nádherných skál týčiacich sa ponad malebné jazierka, ešte tak dva roky si ich môže odfotiť bez turistov. Potom ich tam pravdepodobne budú davy. 


Túto cestu som zostavil ako súkromny zájazdpod názvom „Prechádzky čínskymi rozprávkami“. Zájazd zaradím do ponuky Expedícií – čo sú moje vlastné netradičné zájazdy po Číne. Taktiež z tejto cesty pripravujem cestopisnú knihu a cestovateľský manuál s množstvom kvalitných fotografií, článkov a praktických informácií. 
Tento článok sú len krátke poznámky spísané počas cesty, fotografie vznikli počas prejazdov autobusmi a vlakmi v iphone. 

Pavel Dvořák

Pavel Dvořák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  154
  •  | 
  • Páči sa:  636x

Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík:  Čína

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu