ktoré neskôr v čase ich najväčšej slávy dokázali ubytovať až 30 rodín, a v roku 2008 boli zapísané medzi chránené pamiatky UNESCO.
Prvé budovy boli jednoduché, malé kruhové, alebo hranaté stavby. Neboli vôbec zdobené a nemali ani žiadne základy. Ale v 17. storočí sa ekonomická situácia tejto provincie značne zlepšila. Pestovaním čaju a tabaku množstvo rodín zbohatlo. S bohatstvom ľudí sa zvyšovalo aj bohatstvo tulou. Rástli nielen do veľkosti, ale aj do krásy. Množstvo veľkých tulou v dvadsiatom storočí postavili zahraniční Číňania, ktorí netrpeli finančnou krízou.
Zapísaním fujianských tulou do UNSECA sa otvoril turistický ruch. Budovy sú dnes nádherne opravené, všade sú nainštalované reflektory, všetko v noci krásne svieti. Dnu, aj vonku. V spoločných dvoroch nainštalovali stánky s tovarom a reštaurácie. Mladí ľudia sa prestali z týchto budov sťahovať do miest, naopak mnoho z nich sa z miest vrátilo, aby začali podnikať. Mnoho majiteľov bytov si otvorilo reštaurácie, alebo hotelíky.