reklama

Nové vedenie Číny - pýšenie sa najlepším, strach z najhoršieho

Málo Číňanov má hlbšie povedomie o tom, kto vlastne je Xi Jingping. Kto vlastne je muž, ktorý sa za pár dní postaví na čelo najľudnatejšej krajiny sveta, na čelo krajiny s druhou najväčšou ekonomikou na svete. Tento fakt robí obyvateľov malej dedinky Xiajiang vo východnej provincii Zhejiang, uloženej medzi riečkami a kopcami pokrytými bambusovými lesmi, výnimkou.  Xi Jinping ich za posledné desaťročie navštívil štyrikrát. Uctení takouto pozornosťou mu z vďaky postavili drevený pavilón. Avšak počas obdobia vládnutia, ktoré ho čaká, nenájde mnoho podobných základní podpory. Spomalujúci sa ekonomický rast a sociálna a politická nervozita robia Čínu, ktorej bude vládnuť, cynickú a nervóznu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Dlhé a namáhavé výlety Xi Jingping-a po čajových plantážach a políčkach v mestečku, ako keby nachádzajúcom sa v zadnom vrecku prímorskej provincie, boli súčasťou jeho zaškoľovania sa na muža schopného zvládnuť post, ktorý ho čaká. Dialo sa tak, kým bol Xi Jinping straníckym vedúcim provincie Zhejiang v rokoch 2002-2007. Svoj prvý výlet uskutočnil tesne po svojej päťdesiatke, čím nadväzoval na tradíciu svojho predchodcu na tomto poste, Zhang Dejiang-a, ktorý bude teraz pravdepodobne tiež dosadený do vedenia Číny. Ideou Zhang Dejiang-a bolo navštevovať zapadnuté oblasti vidieka, aby mohli priebežne sledovať ich vývoj. Xiajiang bola náhodná voľba. Keď sa toho Xi Jingping ujal, dedinčania v ňom našli človeka ešte väčšieho významu: potomka revolučnej rodiny. Jeho otec, Xi Zhongxun bol Mao Zedongovým spoločníkom v zbrani, ale neskôr sa nepohodli a svojich posledných 16 rokov strávil vo väzbe. Od 2007, kedy bol Xi Jingping zvolený do Stáleho výboru Politbyra, nikto nepochyboval o tom, že tento muž mieri až na vrchol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dedinčania vravia, že Xi Jingping im pomohol získať financie a povolenia pre ich projekty, ako napríklad zavodnenie polí na pestovanie hrozna a liečivých byliniek. Je nejasné, ako moc za tým Xi Jingping naozaj stál, alebo či len jeho nedbalý záujem inšpiroval nižšie postavenú vládnúcu vrstvu. Je však známe, že mal veľký záujem na pretransformovanie dediny k používaniu bio plynu. Vtipne sám seba na týchto návštevách prezýval „Majster vytvárania metánových jám", čím upozorňoval na svoje podobné snahy počas práce v Ľudových komúnach v sedemdesiatych rokoch počas Kultúrnej revolúcie v severnom Shaanxi. Pri spomienkach na prašné práce napísal v roku 1998 „Som synom žltej zeme", čím sám seba, člena jednej z najmocnejších komunistických rodín v Číne, zaradil k obyčajným ľuďom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Xi Jinping zostal v kontakte s vedením dedinky Xijiang aj potom, ako sa stal nástupcom súčasného prezidenta Hu Jintao-a. Veľký bronzový nápis jeho kaligrafiou, ktorý bol zavesený v máji minulého roku, zdobí novo postavený pavilón a vyzýva slovami: „Verím že plne implementujete princíp vedeckého napredovania". Myslí tým napredovanie, ktoré bude spravodlivé ku všetkým, priateľské pre prostredie a udržateľné.

Na stenách miestneho vedenia všade visí tvár Xi Jingping-a. Nedávno vedenie odmenilo zopár čestných obyvateľov veľkými portrétmi Mao Zedonga a fotkami Xi Jingpinga, ako sa prechádza po dedine. (Obaja muži sa na seba vizuálne podobajú so svojimi plnými tvarmi a mäsitými lícami). Výstavka prezýva dedinu „Šťastný Xiajiang".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Osemnástom zasadaní strany, ktoré začína 8.11. a bude pravdepodobne trvať týždeň, dôjde ku konečnému rozhodnutiu, že Xi Jingping sa postaví na čelo nového Centrálneho výboru s približne 370 členmi. Tí sa hneď po zasadaní stretnú, aby spravili zoznam nových členov Politbyra. Xi Jingping bude na čele, kde nahradí súčasného generálneho sekretára Hu Jintao-a. Je možné, že bude taktiež menovaný ako nový predseda straníckej Centrálnej vojenskej komisie, kde nahradí Hu Jintao-a ako čínsky vrchný veliteľ. V marci budúceho roku, počas každoročného zasadania čínskeho kvázi parlamentu, Zasadania ľudových zástupcov, bude označený ako nový prezident Číny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prejav súčasné vodcu strany Hu Jintao-a na Osemnástom zasadaní strany bude jeho labuťou piesňou (aj napriek tomu, že si svoj vojenský titul ponechá ešte ďalší jeden, alebo dva roky, tak ako jeho predchodcovia, zostane zrejme už v ústraní). Bude plný referencií na „Vedecké napredovanie", „Budovanie harmonickej spoločnosti", hesiel „Najprv ľud" a „Vytváranie šťastia". (Sú ti heslá, ktoré čínska strana za posledné roky používa neustále, i keď ich vyznenie bolo podkopané opakovanými zisteniami, že problematická Lhasa, hlavné mesto Tibetskej autonómnej provincie, je najšťastnejšie mesto v Číne). Xiajiang tieto slogany pozná dobre. Bilbord na brehu rieky vyzýva obyvateľov: „Oslobodte svoje myslenie, šírte vedecké napredovanie, vytvárajte harmonický Xiajiang a prineste zisky masám". Hu Jintao spomenie úspechy tohoto ťažkého snaženia po celej krajine. Od roku 2002, kedy sa dostal na čelo krajiny, stál pri takmer zoštvornásobení sa čínskej ekonomiky. Má dôvody na takéto slová. Za toto obdobie narástla Čína z piateho najväčšieho svetového exportéra na toho najväčšieho.

Hu Jintao, po boku s premiérom Wen Jiabaom (ktorý tiež schádza zo svojho postu), môže tiež poukázať na kroky, ktoré viedli k pomoci chudobným. Za posledných desať rokov boli značne znížené dane roľníkov, ktoré toľkokrát viedli k nepokojom; na vidieku došlo k zavedeniu vládou podporovaného zdravotného poistenia, takže 97% roľníkov (pred desiatmi rokmi to bolo len 20%) má dnes základné zdravotné zabezpečenie; a taktiež dôchodková schéma, aj keď zatiaľ len s malými výhodami, bola rozšírená medzi vidiecke obyvateľstvo. Poplatky za štátne školy pre deti od 6 do 15 rokov boli na vidieku zrušené v roku 2007, v mestách hneď nasledujúci rok (i keď stále existujú sťažnosti na výšky ďalších poplatkov, ktoré si školy účtujú).

V mestskej Číne došlo taktiež k pokrokom. Napríklad obrovské vládne investície na podporu finančne dosiahnuteľného bývania. Podľa plánov z roku 2010 by do roku 2015 mala nová zástavba poskytnúť až 35 miliónov bytov. Štát budú stáť 800 miliard dolárov. Za posledných 5 rokov bolo 220 miliónov mestských obyvateľov bez zamestnania zaradených do systému zdravotného poistenia, ktoré poskytuje aspoň základné ochrany (ale podobne ako na vidieku nepokrýva drahé a náročné liečenie pri vážnych ochoreniach a úrazoch). To znamená, že 95% celej Číny má dnes nejaké zdravotné poistenie, pričom v roku 2000 to bolo len 15%.

Hu Jintao pravdepodobne poukáže aj na rastúce postavenie Číny v globálnom merítku: vzostup z stredne hodnotenej sily až na druhú najväčšiu moc po USA a taktiež na rastúce možnosti Číny meniť súčasne svetové dianie; od klimatických problémov, až po tie ekonomické. Vplyv Číny je vedieť na miestach, kde to predtým bolo ťažko pozorovateľné. Od Afrických zemí, ktoré sú zásobené minerálmi, až po tie Európske, ktoré vidia Čínsku finančnú moc a ich schopnosť udržať svetovú menu stabilnú aj napriek ich ekonomickým pádom. Čína dokonca plánuje pristátie človeka na mesiaci. V júli nazval People's Daily (národný denník) poslednú dekádu za „úžasnú": „Nikdy predtým si Čína nezískala toľko pozornosti sveta a svet nikdy nepotreboval Čínu tak, ako teraz."

Nedôvera ľudu

Avšak bohužiaľ pre Hu Jintao-a, a aj pre Xi Jingping-a, pýcha People's Daily sa nestotožňuje s názormi väčšiny obyvateľov. Zmerať to je ťažké, avšak za posledné 3 roky vlády Hu Jintao-a sa Číňanom otvorilo okno pre ich pocity, i keď malé a stále obmedzené.

Umožnil to hlavne masívny vývoj sociálnych sietí, siete podobné Twitteru či Facebooku (oboje sú v Číne zakázané) sa stali obrovskou súčasťou Číny, hlavne jej strednej vrstvy. Vláda sa snaží tieto názory cenzurovať, ale digitálne média poznajú príliš veľa vedľajších chodníčkov. Jeden z najväčších úspechov Hu Jintao-ovej éry (aj keď by sa k tomu pravdepodobne neprihlásil) je umožnenie existencie druhej najlepšej veci po slobodnej tlači, a to sociálnym médiám. Čínska najväčšia sociálna sieť, Sina Weibo, má viac ako 300 miliónov používateľov. Je to síce číslo mierne zavádzajúce, lebo množstvo ľudí môže mať duplicitné účty, avšak takmer 30 miliónov užívateľov je denne aktívnych. Na porovnanie najväčší čínsky denník Caokao Xiaoxi vychádza vo výtlačku 3-4 miliónov.

Čínski microblogeri neúnavne poukazujú na nespravodlivosť, napádajú zlé rozhodnutia vedenia a obrovské prospechárstvo. Pomáhajú jednotlivo, ale cítia sa navzájom spojení. Miestne nespravodlivosti, ktoré zostávali nepovšimnuté a zamlčané, sú po celom národe dnes rozoberané používateľmi. Politici sú často krát zarazení touto horlivou debatou a nemálokrát aj kapitulujú. Napríklad v septembri fotografia miestnych predstaviteľov vlády, smejúcich sa na mieste tragickej autonehody s drahými hodinkami na rukách, viedla k ich vyhodeniu.

Množstvo najviac sa šíriacich komentárov má rovnaký tón: veľká nedôvera k strane a k jej predstaviteľom. Výpisy týchto názorov sa predkladajú súčasnému vedeniu a tí mu prikladajú nemalú pozornosť.

Zmiernenie rastúceho cynizmu bude jedna z najväčších výziev pre Xi Jingping-a. Rastie nervozita medzi intelektuálmi a strednou triedou o tom, kam krajina vlastne smeruje a to sa stáva pre stabilitu krajiny veľmi nebezpečným. Dokonca aj v štátnych médiach sa občas objavia správy, že najbližších 10 rokov bude výnimočne ťažkých pre Čínu. Či už ekonomicky, alebo politicky. V auguste štátne média obtlačili článok: „Vnútorné poznámky k reformám: Správa zaslúžilému vedeniu", ktorý sa šíril už nejaký čas predtým v tajnom periodiku. Varoval o „latentnej kríze" ktorá čaká Čínu v ďalšej dekáde. „... je toľko problémov a sú navzájom prepojené ako psie zuby" vravela správa, čím poukazovala na rastúcu nespokojnosť, časté „masové nepokoje" (oficiálny žargón označujúce protesty od niekoľkých zúčastnených, až po státisícové davy) a stále narastajúci počet ľudí, ktorí strácajú nádeje a navzájom sa vyhľadávajú cez internet. Tieto problémy by mohli, ak sa s nimi bude zle zaobchádzať, viesť až k násilnej revolúcii.

Autor Yuan Xucheng, skúsený ekonóm vo vládnom tink-tanku „Čínskej spoločnosti pre ekonomické reformy", poukázal na niekoľko možných reakcií. Od tých liberálnych (napr. zníženie štátnej kontroly úrokových sadzieb, ktoré slúžia ako pôžičky pre podnikanie štátneho sektoru z úspor obyčajných ľudí) až po extrémisticke (nahnanie polície, aby udrela na disidentov na princípe triedneho boju). Ďalších desať rokov, vraví Yuan Xucheng, sú poslednou šancou, kedy sa Čína môže vyhnúť „Pasti stredného príjmu", číže dlhej stagnácii po prudkom raste.

Xi Jingping zrejme vyjadrí svoje obavy o ekonomike. Sú podobné, ako tie ktoré vzniesla Svetová banka vo februári a taktiež vládny think-tank „Development Research Centre of the State Council". Ich štúdia, ktorá má silnú oporu v Li Keqiangovi (v marci má nastúpiť na miesto premiéra, kde nahradí Wen Jiabao-a) tiež poukázala na obavu z „pasti stredného príjmu" a volala po rozsiahlych ekonomických reformách, ktoré by viedli k obmedzeniu kontroly v kľúčových odvetviach, napríklad vo finančnom sektore. Upozornil, že náhle ekonomické spomalenie by viedlo k fiškálnej a finančnej kríze, čo by viedlo k nepredvídateľným vplyvom na sociálnu stabilitu (i keď Svetová banka vidí predpovede o nepokojoch optimisticky).

Nebezpečia čakajú

Xi Jingping je podobnými varovaniami o možných problémoch obklopený zo všetkých strán. Stále opakujúca sa téma komentárov lavice (v Číne sú to tí, čo túžia po starom type komunizmu) a aj pravice (tí čo často krát pripomínajú nutnosť ekonomických a politických reforiem) je alarmujúcou rýchlosťou stúpajúce nebezpečie. Lavica sa bojí, že strana padne rovnako ako jej predchodcovia v Sovietskom zväze, alebo vo východnej Európe, ktoré kapitalizmus prijali až príliš náruživo a zabudli na misiu slúžiť ľudu. Pravica sa bojí, že ekonomické reformy nedošli dosť ďaleko a že politická liberalizácia je nutná na to, aby sa predišlo výbuchu ľudovej nespokojnosti. Obe strany sa zhodujú v tom, že je toho veľa, od rastúcej korupcie až po zvyšujúce sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Hu Xingdou z Pekinskej technologickej akadémie vraví, že debata o maximálnom období 70 rokov, počas ktorého môže jediná autoritívna strana vydržať pri moci, je už bežná medzi intelektuálmi. Zakladajú na skúsenostiach z existencie Komunistickej strany ZSSR a Revolučnej strany Mexika. Čínska KS strana dosiahne 70 rokov v roku 2019.

Čínski intelektuáli a čínski politici však majú starý zvyk „obávať sa". Obávali sa po udalostiach na Námestí nebeského pokoja, i v časoch keď nestabilita zasiahla celý komunistický svet. V deväťdesiatych rokoch sa mnohí obávali, či Čína dosiahne koniec dekády bez ďalšieho povstania. Ale tí čo predpovedali chaos sa dramaticky mýlili. Zmýlili sa v predpovedaní ekonomickej explózie, po tom ako sa Čína v 1992 oslobodila od centrálne plánovanej ekonomiky. Naopak, zmena milénia dala vznik strednej triede, ktorej záležalo na tom, aby si strana milujúca rast udržala svoje pevné miesto.

Táto stredná trieda sa však začína obávať o svoje výdobytky pre legislatívne zle zabezpečené vládnutie a výkyvy svetovej ekonomiky. Bojí sa o svoje životné prostredie, strašia ich škandály jedovatých potravín. Aj keď čínska ekonomika bude rásť aj ďalších desať rokov jedno-číselnými miestami, väčšina sa zhoduje v tom, že dvoj-číslený rast posledných desiatich rokov už skončil.

Čínski cenzori nechcú, aby vina za komplikácie, ktoré Čínu čakajú, padla na ramená odchádzajúcich politikov. Neboli vôbec nadšení esejou, ktorú napísal skúsený stranícky teoretik a ktorá bola publikovaná v septembri v Pekinskom časopise Caijing (Pozn. prekladateľa: v súčastnosti jeden najdôležitejších časopisov a webových portálov v Číne. Množstvo udalostí, ktoré v Číne spôsobili nejakú zmenu, vyšli práve odtiaľto). Vedec Deng Yuwen, ktorý je skúsený editor straníckeho žurnálu, Study Times, napísal, že Hu éra (éra Hu Jintao-a) spôsobila viac problémov ako ich vyriešila.

Strana čelila „kríze legitimity", ktorá bola poháňaná nerovnomerným rozdelením bohatstva a neúspechom strany vyhovieť požiadavkám, aby sa moc vracala ľudu. Názory Denga boli vymazané v priebehu pár hodín. Na svojom mikroblogu Weibo (má 6600 followerov, čo nie je vôbec zlé na niekoho, kto píše pre stranu) sa opísal ako muž, čo kričí za slobodu a bojuje za demokraciu.

Aj napriek cenzorom sa jeho názory šíria medzi čínskymi liberálmi. V polovici septembra vládna ekonomicko-plánovacia agentúra - Komisia pre rozvoj a reformy, uskutočnila stretnutie 70 vedcov v Moganshan, podhorskej oblasti pri Šanghaji, kedysi tak milovanej kolonizátormi. „Silno som pociťoval, ako tí s ideálmi boli plní neistoty o dnešnej situácii Číny" povedal Li Ting, ekonóm z Bank of America, ktorý sa tiež zúčastnil. Niekoľko vedcov, ktorí píšu pre čínsku stránku Caixin nazvali Čínu „ nestálou od korienkov, sklamanou pri strede a mimo kontroly z vrchu". Takmer všetci sa zhodli, že reformy sú nutné aby sa predišlo sociálnym nepokojom.

Liberáli sú povzbudení pádom Bo Xilai-a, ktorý bol zbavený postu vedúceho predsedu pre mesto Chongqing v marci a vylúčený zo strany v septembri. Lavica si Bo Xilai-a vážila ako svojho šampióna, obrancu komunistickej viery. Autority zavreli lavicové webové stránky, ktoré chrlili obraňujúce články. Ale neumlčali lavicu úplne: 23.10. napísala lavica otvorený list národnej legislatíve, podpísaný stovkami ľudí, vrátane akademikov a bývalých politikov, kde vyjadrovali podporu pre Bo Xilai-a. Otázkou zostáva, čo si myslí Xi Jingping? Oprie sa o požiadavky pre politickú a ekonomickú liberalizáciu, alebo si zachová opatrný prístup svojho predchodcu Hu Jintao-a? Či zaujme dokonca miesto ľavicového šampióna po Bo Xilai-ovi?

Nie pochýb o tom, že Xi Jingping je sebavedomejší ako Hu Jintao. Jeho pôvod mu dáva bohatú podporu medzi vládnúcimi rodinami. Ale analytici varujú, že jeho názory sú krehké ako steblá trávy. Nedávne stretnutie Xi Jingpinga a Hu Depinga, liberálneho syna bývalého vedúceho straníka Hu Yaobanga, zdvihlo nádeje, že v jeho vláde bude miesto aj pre reformátorov. Skúsenosť Xi Jingpinga v Zhejiangu dáva nádej aj ľuďom, ktorí dúfajú, že Xi Jingping je na strane súkromných podnikov (provincia Zhejiang je toho príkladom). Jeho otec, ako niektorí poznamenávajú, mal liberálne názory. Dalai Lama raz daroval staršiemu Xi hodinky, ktorý ich nosil ešte dlho potom, ako duchovný vodca opustil Tibet. To vkladá ďalšie nádeje, že Xi Jingping by mohol byť človek, ktorí ukludní Tibeťanov. Nádejí je mnoho.

Návštevník dediny „adoptovanej" Xi Jingping-om bude povzbudený tým, že sa tam nachádza demokracia v určitom merítku. Bývalý vedúci strany vraví, že súčasný uchádzač na tento post musí mať podporu aspoň 70% dediny, vrátané tých čo v strane nie sú. V období svojho zaškoľovania si však Xi Jingping dával pozor, aby nezašiel ďaleko s politikou založenou na voľbách. V málo publikovanom prejave z roku 2010 napadol princíp volenia len na základe hlasov. To však určite nebude problém, s ktorým by sa stretol on na Osemnástom zasadaní strany 8.11.2012.

Článok je preklad originálu z Economist

Pavel Dvořák

Pavel Dvořák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  154
  •  | 
  • Páči sa:  636x

Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík:  Čína

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu