reklama

Rozprávajúca Čína

Že je Čína iná kultúra, o tom nie je pochýb. Že vyzerajú inak, že jedia inak, že sa Číňania správajú inak, to sú veci, ktoré človeku udrú do očí hneď prvý deň po príchode. Ale svet sa skladá z maličkostí. Život sa skladá z maličkostí a tie sú to najdôležitejšie. Aby som zacitoval jednu výbornú knižku, ktorú práve čítam, „Čo je to hejno bez vtákov?".

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Aj mňa na Číne najviac fascinujú maličkosti. Maličkosti, ktoré mi spravia deň a moja priateľka sa na mne potom smeje a vraví, akí sme mi cudzinci divní. Jedná z takýchto vecí sú rozprávajúce predmety. Napríklad hovoriaci autobus. A nemyslím tým to, že autobus hovorí vnútri pre cestujúcich, kde sa nachádzajú, že majú byť opatrní a že sa majú správať slušne, poprípade čo nemajú robiť (autobusových 7 prikázaní, respektíve skôr zakázaní behá po obrazovkách každého spoju). Ale čo ma naozaj dostalo bolo, že autobus na mňa hovoril, keď stál na prechode a ja som prechádzal cez cestu. Čo mi hovoril? „Opatrne, zatáčam dolava!" Počas státia na semaforoch mal totiž zapnutý blinker dolava a spolu sním aj oznamoval chodcom, kam ide. Majú to len úplne nové autobusy v Šanghaji, zďaleka nie každý. Keď som sa s tým stretol prvýkrát, zabával som sa na tom dva dni. Myslím si, že dôvod na takúto funkciu je jednoduchý. V Číne sú inak organizované semafory. Nemám síce čínsky vodičák, ale takto som to odpozoroval. Semafor je až za križovatkou a neukazuje že môžete/nemôžete vstúpiť do križovatky ako u nás, ale že nemôžete vstúpiť do danej ulice. To znamená, že keď majú autá na križovatke červenú oproti v ulici, čiže v smere rovno, znamená to, že nemôže vojsť len tam. Ale do strán autá stále môžu ísť. Avšak na stranách majú chodci zelenú a preto ich autobus varuje že prichádza. Ako si totiž každý návštevník v Číne určite všimol (dúfam že nie „vyskúšal") chodec nemá reálnu prednosť pred vozidlom. A to ani keď má zelenú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhá rozprávajúca vec, ktorá vie ľudí pobaviť, ale aj nahnevať sú kalkulačky. Väčšina kalkulačiek číta číslice po ich stlačení, ako aj matematické operácie a výsledok. Samozrejme je to primitívny systém, preto vie povedať len číslice od 0-9. Stovky a tisícky nie. Takže keď máte výsledok 10 000, čo by sa v Číne povedal jednoducho wan (znak pre 10 000) tak kalkulačka vymenuje jedna-nula-nula-nula-nula. Je to užitočné pokiaľ Vám niekto počíta koľko máte zaplatiť za pultom cez ktorý nevidíte. Ale sú situácie, kedy to naozaj lezie na nervy. Jedna taká sa stala môjmu známemu, ktorý sa určite nenahnevá, že ho spomeniem. Tlmočil som pri výrobe niekoľkých ton tenkých trubiek. Trubiek bolo naozaj veľké množstvo a ukázalo sa podozrenie, že nevyhovujú technickým parametrom. Preto bolo treba zmerať všetky trubky čo sa dali stihnúť. Môj kamarát meral trubky niekoľko dní od rána do večera, desiatky až stovky trubiek denne. A kalkulačka len mlela a mlela. Viete si predstaviť jeho zúfalstvo vždy keď musel niečo vypočítať. Aj keď sa na tretí deň dozvedel, že sa to dá vypnúť, musel aj on uznať výhody - naučil sa základné počty v čínštine.

Pavel Dvořák

Pavel Dvořák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  154
  •  | 
  • Páči sa:  636x

Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík:  Čína

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu