Tak sme hľadali ďalej a kedže sme so Šanghaja pokračovali práve do mesta Hangzhou, našli sme jedného tam. Asi kilometer od Západného jazera, dominanty mesta Hangzhou, sa nachádza veľký taoistický chrámový komplex.. Leží na vzdialenejšej strane Západného od centra mesta, a keď k nemu človek kráča, na chvíľu zabudne, že sa nachádza v šesť miliónovej aglomerácii.
My sme sa však nachádzali presne na opačnom konci jazera, kedže sme išli z čajových plantáží, na ktorých sa pestuje čaj Dračia studňa. Uprostred uličky, kde sa málokedy zjaví nejaký taxikár, som opäť objavil krásu technológií a hlavne ich zapojenie do bežného života v Číne. Aplikácia Baidu mapy má výbornú taxikársku službu. Otvoril som aplikáciu, podržal gombík na nahratie odkazu a nahral som našu polohu. Odkaz sa rozposlal všetkým taxikárom v okolí. Aplikácia ukazuje. koľko taxikárov už odkaz dostalo a koľko je ešte v poradí, plus ich aktuálnu polohu na mape. Boli sme vtedy naozaj ďaleko a tak sa žiadny taxikár nechytil. Ale aj na to vývojári mysleli. Aplikácia mi ponúkla možnosť, kedže žiadny taxikár neodpovedal, tak je asi špička a môžem motivovať taxikára vyšším sprepitným. Telefón mi dal na výber sprepitné od 5 RMB do 20 RMB a po mojom výbere opakovane rozposlal správu taxikárom spolu s poznámkou, že dostanú sprepitné. Tentokrát sa už jeden chytil. V aplikácii a následne aj smskou mi prišlo číslo auta, meno šoféra, telefón šoféra a jeho aktuálna poloha, ktorá sa podľa jeho GPS aktualizovala ako išiel smerom k nám. Keď už bol takmer pri nás, obdržal som od neho telefonát, kedže jemu aplikácia prezradila moje číslo a polohu. No skrátka úžasné, musel som to sem napísať.
Ale to som troška odbočil od témy ☺ Taxikár nás vysadil rovno pred veľkou žltou bránou, na ktorej bol aj u nás veľmi známy taoistický symbol Yin a Yang. Za bránou nasledovali dlhé schody do kopca. Po ceste sme kráčali okolo rôznych budovmiestneho kláštora utopených v nádhernej zeleni. Žlté múry a drevené stavby spolu s vôňou vonných tyčiniek a slabým oparom pôsobili naozaj mysticky. Kde tu sme zbadali miestneho mnícha ako šliape do kopca. Jedného sme sa opýtali, kde sídli onen majster, ktorý nám vie vyveštiť budúcnosť.
Boli sme štyria a tak sme milého deduška zamestnali aspoň na 40 minút. Teda, nebola to pre mňa ako pre tlmočníka a sprievodcu žiadna sranda, pretože deduško neovládal takmer vôbec spisovnú čínštinu. Strastiplne nám vysvetlil, ako bude také veštenie prebiehať a čo máme robiť. Qiuqian, alebo veštenie s bambusovými paličkami sa prekvapivo robí s... Áno, bambusovými paličkami ☺ Malo by ich byť 100 kusov (nerátal som ich) v bambusovom pohári a na každej paličke je napísané poradové číslo. Najprv záujemca o veštenie dostane do ruky tri vonné paličky, ktoré zapáli a kľakne si pred oltár. Potichu, alebo aj nahlas vyjadrí svoju vieru formou krátkej osobnej modlitby a trikrát sa pokloní, pričom si drží vonné paličky pri čele. Potom príde k oltáru, zapichne vonné paličky do zlatej nádoby na to určenej a taoistický mudrc mu podá bambusový pohár s paličkami. Pohárom trikrát zakrúži skrz dym, ktorý sa šíri z vonných tyčiniek a vráti sa na kľačadlo pred oltárom. Teraz to začína byť aktívnejšie. Pýtajúci sa človek začne triasť pohárom a popri tom kladie svoju otázku. Ako trasie pohárom, musí vypadnúť von jedna bambusová palička. Paličku zoberie a podá ju taoistickému mudrcovi, ktorý pýtajúceho celý čas pozorne sleduje. Nesmú vypadnúť dve paličky, inak sa musí trasenie opakovať. Na vybranej paličke je poradové číslo a náš deduško podľa neho našiel odpovedajúcu veštbu. Opýtal sa nás, či sa pýtame na osobný alebo profesionálny život. A potom začal za pomoci žltého papierika, ktorý si vybral podla poradového čísla veštiť. Čo nám vyveštil? Začnem mojou všetbou.
Deduško si myslí že som slobodný.
Som.
Deduško si myslí, že môj otec má staršieho brata a ten má syna.
Má. Hneď dvoch.
Deduško si myslí, že sa môjmu bratrancovi darí lepšie, ako mne. Hlavne, čo sa týka profesionálnej stránky, ale aj osobnej.
Predpokladám že áno, je asi o 20 rokov starší, i keď neviem ktorého z mojich dvoch bratrancov náš deduško myslel.
Deduško vraví, že podľa predpovede to takto zostane až do mojej svadby. No ako sa ožením, moja situácia sa rapídne zlepší a veľmi rýchlo vraj predbehnem svojho bratranca v živote profesionálnom a aj v osobnom.
No veru som zvedavý. Už sa teším, keď to mojim bratrancom porozprávam ☺ Ostatným vyveštil rôzne veci. Ale všetci štyria, čo sme tam boli, zbohatneme. Jedna slečna sa podľa slov deduška má naučiť, že city sú dôležitejšie ako peniaze. Ďalší zase, že hoci minulý rok mal ťažký profesne aj zdravotne, ďalší rok a hlavne rok 2015 budú roky, kedy veľmi zbohatne. A tretiemu členovi našej výpary vyveštil, že má poslúchať príkazy a zákazy, stavať svojho manžela na prvé miesto v jej živote a potom sa jej splnia jej sny a túžby. Ako nám odľahlo, že nikoho z nás nečaká nič nešťastné.
Taoistický pouličný mudrc veští v meste Shenyang. V ľavom rohu sú bambusové tyčky.
Ono, teraz to znie ľahko, keď sem tú veštbu takto píšem. Ale verte mi, vylúštiť, čo sa mi náš deduško usiluje zdeliť a pretlmočiť to ďalej nebolo vôbec ľahké. Ako som už spomínal, nevedel skoro vôbec po čínsky, ovládal len miestny dialekt. Ten je pre mňa nezrozumiteľný. A okrem toho bol deduško aj veľmi nedoslýchavý. Najprv sme to skúšali slovne. Pot sa zo mňa lial ako som sa snažil chytiť každé jedno jeho slovíčko a tipnúť si o aké slovo to vlastne ide. A keď som sa zase jeho pýtal na niečo, bol pri mne tak blízko, že sa naše nosy takmer dotýkali. Pozorne počúval, ale aj tak vždy buď nepočul, alebo nerozumel. Alebo ani jedno. Potom sme prešli na písanie. Deduško vytiahol papier s rôznymi reklamami na druhej strane a začal mi písať, čo mi vraví. To už išlo lepšie. Lenže išlo o taoistické veštby, ktoré sú písané v literárnej čínštine plnej prísloví a nie často používaných čínskych znakov. Okrem toho deduškov krasopis bol na tom asi tak ako jeho sluch. Nakoniec som vytiahol opäť zázračný iPhone a aplikáciu Pleco, ktorú pozná každý čínštinár. A ten, čo nie, by sa mal hanbiť. Znaky, ktoré som nerozumel som začal prepisovať na obrazovku telefónu a hľadať ich v slovníku. Deduška tento spôsob veľmi zaujal a naznačil mi, že nebude písať na papier, ale rovno do mobilu. Naozaj ho to chytilo a tak jeho veštby boli stále dlhšie a dlhšie. Bolo to zábavné ho pozorovať, ako so záujmom píše znaky do môjho telefónu. Mal z toho možno aj väčší zážitok ako my z onej veštby.
Po tom, ako sme sa všetci oboznámili z našimi osudmi, deduško zahlásil krásnou čínštinou slovo „ Qian!" - peniaze. Minimálna suma bola 20 RMB pokiaľ sa pamätám ako poplatok za vonné tyčinky. A za veštenie sme mohli zaplatiť podla nášho rozhodnutia. Peniaze sme vhodili do krabičky na to určenej a rozlúčili sme sa s rozprávkovým deduškom. Ja som popravde odchádzal prepotený ako myš, lebo dedušková čínština mi naozaj dala zabrať. Ale zážitok sme mali aj my a určite aj on.
