Keď sme dali s manželkou prvú fotku nášho malého Duodua na facebook a napísali sme, že náš nový člen rodiny je z útulku, prvé komentáre nás šokovali.
Vymyslel som taký test. Skúste dať niekomu v okolí dve úlohy. Prvá, nech zostavia na slová „pes“ a „Čína“ desať viet. Druhá, nech spravia to isté na slová „pes“ a „Slovensko (EÚ)“. S najväčšou pravdepodobnosťou budú tie vety úplne iné. Vo vete, kde je slovo „Čína“ budú slová ako „zabíjajú“, „jedia“, „trýznia“, „sťahujú z kože“, „predávajú“, „topia“ atď. A teraz ja dám tú istú úlohu Číňanom. Predstavte si, že v ich prípade budú vety v oboch zadaniach rovnaké. Aj vo vetách o Číne a aj vo vetách o Európe budú slová ako „chovajú“, „vychovávajú“, „majú radi“, „ľúbia“, „domáci miláčik“, „spoločník pre dieťa“, „najlepší priateľ človeka“ atď.. A presne tu je ten problém. My sme uväznení v predsudkoch, nevedomosti a ignorancii. Zatiaľ čo Číňania nami takto neopovrhujú. Prečo?
Psíčkarenie je trend, ktorý zasiahol celú Čínu. Začalo to vo veľkých mestách. Dnes je už však tento trend rozšírený takmer po celej Číne. A vo veľkých mestách bežne nájdete rodiny, ktorých psík s nimi žije už vyše 10 rokov, poprípade majú doma aj druhú generáciu psov. V mestách by každý pes mal byť registrovaný a mal by mať svoj preukaz. Popravde, pri malých psoch sa to príliš nekontroluje, a tie preukazy teda nemajú. Ale veľké psy ich majú všetky. V prípade, že by ho nemal, majiteľ bude pokutovaný. Veľkého psa môže mať rodina len jedného. Predsa len, čínske mestá sú už aj tak príliš ľudnaté. Psy musia byť zaočkované. V Šanghaji sú očkovacie stanice cca každých 5 kilometrov. Sú to malé obchody so starostlivosťou o psov. Okrem toho že vám ho zaočkujú, slúžia aj ako kaderníctva pre psov, ako hotely pre psov a ako predajne psov. So psom nemôžete do metra, do obchodu ani do reštaurácie (ale niekde vás pustia, zrovna dnes sme v jednej s Duoduom boli). Môžete však do autobusu, do taxíka môžete po dohode s taxikárom. Do vlaku si môžete zobrať malého psa v taške alebo v prepravke. Veľkému psovi môžete vybaviť priestor v batožinovom vozni a previesť ho v prepravke. Do diaľkových autobusov pes môže.
S naším Duoduom sa chodíme prechádzať do parku, ktorý máme na sídlisku. Každý deň sa spoznáme aspoň s piatimi novými psami. Každý tú má psa. Veľkého, malého, mladého, starého, vychovaného, nevychovaného… A nik tu psa neje! Nik by tu na psa nevztiahol ruku! Naopak, všetky tie psy sú až trocha príliš rozmaznané a vypasené. Mnohé sú na obojku, niektoré sú pustené. Už je vidieť aj, že majitelia za nimi chodia s vreckom, aby mohli pozbierať ich nečistoty. I keď väčšinou to robí záhradník, ktorý tu pracuje. Keď ideme po ulici, stále sa pri nás pristavujú deti a dospelí a chcú sa s našim Duoduom pohrať. Malé deti a mladí ľudia sa pýtajú ako sa volá, koľko má rokov, ako dlho ho máme a podobné bežné otázky. Akurát Šanghajčanky nad 50 rokov sa všetky pýtajú na jednu vec. Za koľko sme ho kúpili. Prvýkrát ma to zaskočilo, keď prvá otázka bola za koľko ho máme. Predsa len na toto sa ľudia u nás nepýtajú. Ale potom ako sa nás to opýtala už asi päťdesiata paní, tak som si na to zvykol. V Šanghaji sú ľudia prosto trošku na peniaze.
Áno, keď veľmi chcete, zoženiete reštauráciu, kde majú aj psie mäso. V Číne sa kedysi jedlo bežne, ale nie len v Číne! No nestane sa vám, že si objednáte BBQ na ulici a namiesto jahňacieho vám dajú psie mäso. To vám skôr namiesto jahňacieho dajú bravčové. Psie mäso je okrajová, ťažko zohnateľná potravina a aj pomerne drahá. Samozrejme sú ľudia, ktorí ho majú radi. Hlavne na juhu a severovýchode Číny. Napríklad v provincii Guangxi je pes bežnou potravinou. Lenže psy ako potravina musia byť špeciálne chované. Tento rok sa stalo niekoľkokrát, že na juhu Číny vyčíňali zlodeji psov, ktorí hádzali uspávacie prášky zabalené v mäse do záhrad a potom ľuďom kradli psov a predávali do reštaurácii. Tento rok ich dvakrát chytili susedia. Čo sa stalo? Naštvaní ľudia zlodejov takmer zlynčovali a musela zasahovať polícia, aby ich „zachránila“ z rúk rozzúreného davu. Ľudia ako títo zlodeji sú v Číne výnimkou, a zaslúžia si tvrdšie tresty. A rovnakí ľudia sú bohužiaľ aj u nás! Percentuálne je ich podľa mňa v Číne rovnako veľa, ako ich je aj na Slovensku. Keď vám niekto v okolí povie, že v Číne psov len trýznia a zabíjajú, prosím dajte mu najprv po hlave a potom mu dajte prečítať tento článok. A potom mu dajte ešte raz po hlave aby mu došlo, že by sa mal hanbiť.
Dudouo
