Suzhou, čínske Benátky a klasické záhrady Číny

Autor: Pavel Dvořák | 6.2.2017 o 7:30 | Karma článku: 6,03 | Prečítané:  2138x

Čínske Benátky! To najlepšie z čínskej záhradnej architektúry! Zmes pohodlia, ktoré ponúka život vo veľkomeste, spolu s príjemným malomestským životom!… V podobných superlatívoch by som mohol o Suzhou písať donekonečna.

Nie bezdôvodne to bolo jedno z desiatich najväčších miest sveta už za dynastie Han (206 pred n. l. – 220 n. l.). Dnes je so svojimi desiatimi miliónmi obyvateľov druhým najväčším mestom provincie, jedným z hlavných centier zahraničných investícií v Číne, najväčším výrobcom laptopov na svete, no a zároveň vďaka svojim vodným kanálom, mostom, pagodám a najmä záhradám aj jednou z najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok UNESCO v Číne. Ale dosť bolo superlatívov, poďme si o Suzhou niečo porozprávať.

 

História mesta Suzhou

V okolí jazera Tai sa v období bojujúcich štátov nachádzal štát Wu s hlavným mestom Wuzhou, neskôr premenovaným na Suzhou. Pod svojím dnešným názvom už nikdy hlavným mestom nebolo, ale jeho 2 500 rokov stará história ho robí jedným z najstarších miest na povodí rieky Yangzi. Po vybudovaní Veľkého kanála sa Suzhou ocitlo na jednej z najdôležitejších obchodných tepien na svete a stalo sa stredom obchodu, priemyslu, ale aj zábavy, relaxu, taoistického rozjímania a domova najkrajších žien Číny. V 14. storočí bolo hlavým výrobcom hodvábu v Číne. A Suzhou len rástlo a rástlo. Za jeho lákadlami sa sťahovali bohatí ľudia z celej krajiny, ktorí si tu stavali svoje rezidencie, a najmä svoje záhrady. Za poslednej dynastie tu bolo viac ako dvesto literárnych záhrad. Až do roku 1860 to bolo najväčšie mesto na svete, ktoré nebolo zároveň hlavným mestom.

V roku 1860 padlo mesto do rúk taipingských povstalcov a v roku 1896 bolo nerovnoprávnymi zmluvami otvorené medzinárodnému obchodu, vďaka čomu začali po meste vznikať cudzinecké koncesie. Po roku 1949 a počas Kultúrnej revolúcie žiaľ väčšina pamiatok vrátane mestského múra zmizla z povrchu zemského a ani po Kultúrnej revolúcii sa ničenie nezastavilo. Aby sa súčasná vlna čínskej urbanizácie, najväčšej aká kedy na svete prebehla, mala kam vojsť, mesto prikrylo mnohé suzhouvské kanály cestami a zbúralo ďalšie pamiatky.

Našťastie nie všetky mestské kanály, mosty a záhrady padli za obeť moderne. V meste je dodnes zachovaných 69 nádherných záhrad a všetky boli vyhlásené za kultúrne dedičstvo. Najstaršia záhrada, Pavilón modrej vlny (滄浪亭), je z roku 1044 (dynastia Song) a najznámejšia záhrada Majstra rybárskych sietí (网师园) je z roku 1141. Osem literárnych záhrad mesta Suzhou, spolu s jednou v priľahlom vodnom mestečku Tongli (spadá pod Suzhou) boli v rokoch 1997 a 2000 vyhlásené za pamiatky UNESCO. Dnes je Suzhou opäť centrom, zábavy, turizmu, rekreácie, ale aj obchodu, priemyslu a miestom, kde sa západná kultúra a klasická východná kultúra úspešne dopĺňajú.


Čínske záhrady

Klasické čínske záhrady nie sú veľké. Najväčšia záhrada v Suzhou má okolo desať hektárov, no na tie menšie „stačí sto krokov z jedného kraja na druhý”. Všetky sú stavané tak, aby pôsobili oveľa väčšie ako v skutočnosti. Jedným z najdôležitejších architektonickým prvkov záhrad je Jiejing – požičiavanie si scenérie. Znamená to, že záhrada je stavaná tak, aby jej blízke okolie, ale aj vzdialená príroda (hory, lesy a pod.) optický vyzerali byť jej súčasťou. Nie vždy sú to vizuálne klamstvá, záhrady sa stavali blízko chrámov, aby hluk modliacich sa mníchov vytváral dojem, že sú súčasťou. Alebo sa postavila záhrada pri ovocnom háji, kde vôňa stromov a kvetov záhradu rozširuje aj o tieto zmysly. Skrátka čínske záhrady sú veľmi sofistikované, a zároveň veľmi komplikované. Stavali sa tak, aby v každom ročnom období vyzerali inak, a aby v človeku vždy navodili moment prekvapenia.

Spleti chodníčkov a určených trás nútia návštevníka objavovať záhradu v poradí ako to vymyslel architekt a pri prechádzke sa mu neustále objavujú pohľady na úplne inú krajinu. Cez bambusový háj prejde k boroviciam, za nimi je jazierko s horou, ale cez okienko v priechode vidí geometricky naaranžovanú kvetinovú záhradu. A tak ďalej… Je to zmes rôznych miniatúr čínskej prírodnej scenérie spolu s architektúrou, pagodami a mostmi, ktoré odkazujú na lokálne kultúrne dedičstvo a prírodu dopĺňajú. Pre človeka, ktorý ich vidí prvý raz, často pôsobia až chaoticky. Avšak nemôže byť ďalej od pravdy. Všetko má svoju symboliku.

Základným elementom záhrady je voda a hora. Hora symbolizuje stabilitu, živelnosť a odolnosť. Voda symbolizuje ľahkosť a život. Jazierka sú vykopané okolo budov a hory tak, aby vyzerali bez konca. Kombinácia vody a hory odkazuje na folklórne legendy o nesmrteľných, ktorá bola zakomponovaná do čínskej záhradnej architektúry už v jednej z prvých záhrad vôbec, vybudovanej panovníkom Wu za dynastie Han (206 pred n l. – 220 n. l.). Tretím prvkom klasickej záhrady je rastlinstvo a kvety. Aj tu každý druh symbolizuje niečo iné. Broskyňové stromy nesmrteľnosť, marhuľa urodzenosť vládnych úradníkov, bambus ušľachtilosť, vŕba priateľstvo... No a poslednou neoddeliteľnou súčasťou je architektúra. Jednotlivé prírodné scenérie sú doplnené cik-cak mostmi, chodníkmi a ohnutými mostmi symbolizujúcimi cesty k tajomstvám, ktoré sú vždy kľukaté. A samozrejme pagodami a pavilónmi, na ktorých kedysi literáti a aj vyslúžení úradníci oddychovali, organizovali hostiny, rozjímali, tvorili, alebo prosto len popíjali.


Kultúra Suzhou

Záhrady bývali väčšinou súčasťou súkromných rezidencií. Chodili tam rozjímať bohatí ľudia. Avšak zábavou rovnako pre bohatých ako pre chudobných vždy boli a dnes znova sú Pingtan a opera Kunqu.
Pingtan je pre cudzinca relatívne náročný na pozeranie. A to aj pre človeka so znalosťou čínštiny. Tradične totiž ide o jazykové hry, vtipy a rozprávanie príbehov v klasickom lokálnom dialekte, ktoré je popretkávané spevom. Umelci vystupujú najčastejšie vo dvojici, no mnohé hry sú aj ako sólo alebo trio. Herci sedia a ide najmä o komédiu založenú na hre jazyka a lingvistických výrazových prostriedkov lokálneho dialektu. 

Kvôli zložitosti Pintanu je tunajšia čínska opera, tzv. Kunqu, pre západného poslucháča oveľa zaujímavejšia a zrozumiteľnejšia. Pre tých čo čínsku operu niekedy videli, môže byť toto vyhlásenie šokujúce, chápem. No hry v pestrých kostýmoch s výrazne namaľovanými hercami a množstvom pohybových prvkov sú naozaj oveľa pozerateľnejšie. Opera Kunqu patrí medzi najstaršie školy čínskej opery a taktiež medzi nehmotné kultúrne dedičstvá UNESCO. 

Suzhou je aj dnes stále centrom kultúry. A to aj tej modernej. Napríklad sa tu zrodil prvý čínsky klub stand-up comedy klub (Kung fu comedy). V centre mesta nájdete niekoľko barových a kaviarenských štvrtí so živou hudbou, a okolité vodné mestečká, podobne ako všetky im podobné v provinciách Jiangsu a Zhejiang, sa premenili na centrá nočného, barového, ale aj kaviarenského života (hate-love relationship). Bohatá cudzinecká komunita v Suzhou organizuje akcie, koncerty, open-mic stretnutia atď. Suzhouvské múzeá sú jedny z najlepších v celej Číne. Od múzea hodvábu až po mestské múzeum, ktoré je postavené na architektonických princípoch klasických suzhouvských záhrad. Nájdete tu aj napríklad múzeum sexu, čo je v Číne celkom nezvyčajná vec. 

Ukážka Pingtan

Ulica Pingjiang ťahajúca sa popri Veľkom kanáli, ako aj uličky popri nej sú plné reštaurácií, barov, obchodíkov s hodvábom, čajom a keramikou, sú miestom pre remeselníkov, ale aj mladých lokálnych umelcov… 

Záver

Hore sú nebesia, dolu je Hangzhou a Suzhou. Toto príslovie pozná každý Číňan. Obe mestá sú úplne iné, avšak obe sú považované za dve najkrajšie mestá v Číne. Moderná história žiaľ v Suzhou veľa zničila, ale stále je to krásne mesto. Je príjemné nielen na krátku návštevu, ale aj na život. No a polhodinová cesta rýchlovlakom od Šanghaja ho robí povinnou návštevou pre všetkých, ktorí sem zavítajú. Pokojne aj na niekoľko dní. Po tom ako človek doobjavuje Suzhou, môže sa vybrať po malých vodných mestečkách spadajúcich pod mestskú aglomeráciu Suzhou. Je ich veľa, sú si síce podobné, ale aj tak stoja za návštevu. 

(Ak vás zaujíma Čína, na mojom facebooku každý deň zverejňujem niečo nové zo svetových médií. Zhrnutie potom posielam vždy mailom)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španieli zastavili druhý útok, zabili päť útočníkov s výbušninami

Teroristi sa pokúsili o útok v pobrežnom mestečku Cambrils južne od Barcelony.


Už ste čítali?