(Odhaľujem stratené svety, diel druhý. Viac podrobností je v úvodnom článku do seriálu TU)
Je to jedno z mnohých historických miest na historickej obchodnej konskej čajovej ceste, založených etnickými Číňanmi, avšak na rozdiel od Dali a Liiangu je, podobne ako Shaxi, ešte stále neobjavené. Ba dokonca by som povedal, že je ešte viac skryté ako mesto Shaxi. Lebo západný turista tu nie je ani jeden. Chodia sem iba naozaj scestovaní sinológovia, aby ešte rýchlo zachytili miznúcu Čínu.
Náš deň sme začali miestnou špecialitou – jedným slížom. Je to miestna špecialita. Celá slížová polievka je vyrobená len z jediného slíža, ktorý má podľa pani domácej až desať metrov. Práve v tento deň nám nejako nevyšiel čas na obed, a tak sa dá povedať že sme mali skoro celý deň iba jeden slíž. Ale nie je to úplne pravda, lebo v meste Weishan je aj skrytá reštaurácia s výbornou kuchyňou. A spravili nám aj špecialitu – konáre z jedličky! Nie nežartujem. Mladé konáre s ihličím naložili aby zmäkli a potom z nich spravili šalát na čili. Ani ich nijako tepelne neupravovali. Ale boli skoro také dobré ako ten jeden slíž.
Všetky slíže v tomto meste vyrábajú a sušia na slniečku. Na fotkách je iný obchod, ako reštaurácia panej, kde sme raňajkovali. Je to hneď poznať. Tieto slíže desať metrov síce nemajú, avšak slinky sa na ne zbiehajú. A ešte sa to aj rýmuje.
Ale dosť už o jedle. Poďme sa pozrieť na život v meste. Ako som spomínal, nechodia sem žiadni turisti. A ak, mestom len prejdú. Podvečer sú ulice plné domácich, ktorí hrajú karty, jedia, prechádzajú sa alebo sa inak zabávajú.
Nuž a tá architektúra! Weishan by som nazval aj mestom detailov. Veď si ich poriadne obzrite. Nádhera…
Hneď vedľa historického centra je Konfuciov chrám. Ešte sme ho stihli otvorený a od miestneho kaligrafa sme si nechali namaľovať malý obrázok. Najväčším zážitkomm bol park. Muži tu majú jednu obrovskú vášeň – venčenie vtákov. Áno toto hobby je po celej Číne, ale nikde som ho ešte nevidel v takej intenzite ako vo Weishane. V malinkom parku bolo snáď vyše sto klietok. A desiatky mužov sedeli pod klietkami a úplne bez slova počúvali ako spievajú. V parku nebola ani jedna žena. Tie boli neďaleko na námestí kde spolu s deťmi tancovali, púšťali šarkany alebo cvičili.
