Čína ktorá o pár rokov prestane existovať - film

Autor: Pavel Dvořák | 23.1.2020 o 10:36 | Karma článku: 11,32 | Prečítané:  4180x

Stáli sme na vrchole pohoria Cangshan v južnej Číne vo výške 3300 metrov nad morom. Od rána sme prekonali výškový rozdiel vyše tisíc metrov a našliapali dvadsaťtri kilometrov. Zle sa nám dýchalo.

(Video má slovenské titulky na časti hovorené v čínštine. Je treba si ich zapnúť.)

Vzduch bol riedky a z chmár sa vynárali ledva viditeľné, zasnežené končiare. Pohybovali sme sa po historickej trase Čajovo – konskej cesty, po ktorej od nepamäti tiahli karavány. Z Číny vychádzali naložené čajom, vracali sa s tibetskými horskými koníkmi. 

Je to veľmi slávna cesta, azda len Hodvábna cesta je slávnejšia… V originály viedla krížom cez celú provinciu Yunnan a jeden koniec viedol do Barmy, a ten druhý až do tibetskej Lhasy. Ciest bolo niekoľko, všetky však boli extrémne namáhavé. Karavany prekonávali množstvo prírodných prekážok, ako boli hlboké rokliny a valiace sa toky horských riek, a prechádzali naozaj rôznorodým podnebím – na juhu začínali v trópoch, v Tibete končili na ľadovcoch.

Pohybovali sme sa na pôde provincie Yunnan, ktorá leží na juhu Číny na úpätí Himalájí. Rozlohou a počtom obyvateľstva sa vyrovná mnohej európskej veľmoci. Je to navyše najpestrejšia provincia azda celej Číny, najpestrejšia národnostnými menšinami, faunou a flórou, ale aj zemepisným členením. Siaha od zasnežených päťtisícoviek na hraniciach s Tibetom až po tropické dažďové lesy na hraniciach s Vietnamom a Mjanmarskom (Barmou), k plantážam, kde sa pestuje najlepšia čínska káva...

 

Moja mama, Daniela Dvořáková, zavŕšila knižnú sériu Stopy dávnej miulosti namiesto môjho otca Pavla Dvořáka. Na základe osobnej korešpondencie a literárnej pozostalosti napísala strhujúcu biografiu, ktorá zachytáva život a prácu môjho otca počas tridsiatich štyroch rokov, ktoré strávila po jeho boku. Ku každej kapitole sú zaradené jeho texty, ktoré vznikali v tom období, o ktorom konkrétna kapitola pojednáva. A jeden taký text je aj z jeho cestovania po Číne, na ktoré som ho vzal na jeho osemdesiate narodeniny. Nazval ho, ako som v Číne hľadal stratené svety, ale aj seba samého. A práve z tejto kapitoly, nahovorenej úžasným Martinom Kaprálikom, som spravil krátky film, ktorý ste si práve pozreli.

Viem, že som bol na blogu dlhšie hluchý, to viete. Život má tendenciu sa niekedy príliš rozbehnúť. Ja som úplne zabudol že mám aj nejaký blog na SME. Ale v tomto roku to zmením. Po slabšom roku 2019 sa chcem naplno zase vrátiť k mojej tvorbe. A to nie len článkov, ale aj videí a podcastu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Druhý neverejný prieskum potvrdzuje predpovede analytikov

Preferencie sa budú šíriť internetom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Matovič zdvihol mokrý vecheť

Volič nechce riešiť klimatickú krízu, ale vyhnať Fica.

DNES PÍŠE MICHAL VAJDIČKA

Spoľahnime sa na fakty, nie komprovideá

„Hercov“ z videa by som neobsadil ani v ochotníckom divadle.


Už ste čítali?