Prečo Číňanom smrdíme?

Autor: Pavel Dvořák | 3.2.2020 o 7:46 | Karma článku: 11,11 | Prečítané:  14853x

“Bude to bolieť?” opýtal som sa jedného z nich, ktorý mi prišiel ponúknuť svoje služby.  “Nie. Nebolí to.” odpovedal.  Presne toto vraví aj moja zubárka, pomyslel som si. Bolo však už neskoro...

Som v parku v meste Chengdu. Spolu s desiatkami ďalších ľudí, prevažne miestnych, sedím v rušnej čajovni, popíjam čaj a sledujem okolie. Pomedzi nás chodia uniformne oblečení muži a ženy. Na čele majú baterku, takzvanú čelovku a v ruke držia veľký nástroj pripomínajúci pinzetu s ktorými neustále štrngajú a vydávajú zvláštny, veľmi hlasný zvuk vibrujúcej ocele. Tento nástroj je jedným z mnohých z celej sady nástrojov, ktoré majú zavesené okolo ramena v nádobe z bambusu.

“Bude to bolieť?” opýtal som sa jedného z nich, ktorý mi prišiel ponúknuť svoje služby. 
“Nie. Nebolí to.” odpovedal. 
Presne toto vraví aj moja zubárka, pomyslel som si. 
Ale už som ho zavolal, niet cesty späť. 
Ten človek je čistič uší. 
A práve mi strká dlhý železný nástroj do ucha.

Začíname v Chengdu

Čínske príslovie vraví, mladí by nemali chodiť do Chengdu, starí by ho nemali opúšťať (少不入蜀,老不出川). Chengdu totiž nie je mestom kariéry, ale mestom pôžitkov a odpočinku. Má jednu z najlepších a najznámejších kuchýň v Číne. Kung-Pao kura, šuej-ču-žou, či sečuanská kačka sú jedlá, ktoré nájdete dokonca aj v čínskej reštaurácii na Slovensku. Najväčšou špecialitou je horúci kotlík, hotpot, plný chutí a ohnivej štipľavosti.

Chengdu má aj najkrajšie ženy v celej krajine. A v neposlednej rade je Chengdu mestom parkov a čajovní. Podľa mestského plánu nebude do pár rokov žiadny obyvateľ v meste ďalej od parku, ako dve minúty chôdze! Parky v Chengdu sú nádherné, veľké a je ich veľa. Ľudia sa v nich prechádzajú a cvičia, ale hlavne v nich popíjajú čaj a leňošia.

Šálka čaju stojí okolo jedného eura a neustále sa dolieva, piť ju tak môžete hodiny. Popri tom miestni hrajú karty, alebo madžong, čo je klasická hazardná hra Číny. Hrá sa s kockami podobnými dominu, avšak pravidlá sú podobné nášmu kartovému žolíku.

V Chengdu sa samozrejme vždy hrá o peniaze. Miestni chlapi vravia, že nehrať madžong o peniaze je ako ležať s nahou ženou v posteli a spať. No a keď si potrebujete od toľkej námahy odpočinúť, zavoláte si jedného z mnohých tradičných masérov. Áno, vie spraviť aj klasickú masáž, ale špecializujú sa na masáže uší. Teda na čistenie uší. V Číne je to to isté.

Za všetkým hľadaj legendu o cisárovi

Čistenie uší pochádza z Chengdu. Táto tradícia je staršia ako tisíc rokov. Jej počiatky pochádzajú z obdobia niekedy medzi rokmi 960 a 1279, čiže z obdobia slávnej dynastie Song. Najväčší rozmach zažili títo maséri za obdobia dynastie Ming, čiže približne pred 400 rokmi.

Podľa legendy prišiel za dynastie Tang čínsky cisár na obhliadku povodňovej situácie v Sichuane. Provinciou preteká Dlhá a aj Žltá rieka, ktoré sú svojimi povodňami veľmi známe. Ako jeho loď prichádzala k brehu rieky, zafúkal vietor, zdvihol so sebou prach a zafúkal ho rovno cisárovi do úst, očí, nosa a uší. Aby mu ten piesok dostali z uší von, zavolali jedného starého majstra, ktorý sa živil ako kaderník a masér. Svojím umením čistenia uší cisára veľmi prekvapil a bolo mu to tak príjemné, že starého majstra odmenil. Nuž a keď vás v starej Číne cisár odmenil, o robotu ste sa už báť nemuseli.

Čistenie uší ako sexuálny zážitok

Poďme ale úplne na začiatok. Prečo si Číňania radi nechávajú čistiť uši? Aby lepšie počuli? Kdeže. Čistenie uší je v čínskej kultúre druh masáže. Nejde ani tak o samotné vyčistenie, ako o pôžitok z samotného čistenia. Súčasťou procedúry je aj rôzne dráždenie, hladkanie, škrabanie a šteklenie. U niektorých ľudí vyvoláva táto masáž až sexuálny zážitok, nemalo ľudí tvrdí, že sa pri tom dá dosiahnuť dokonca orgazmus. Rozhodne to ale neplatí pre ľudí, ktorí to skúšajú po prvýkrát. Na intímnu stimuláciu uší od cudzinca si treba zvyknúť. Zo začiatku to môže byť naozaj zvláštny pocit. Avšak ak sa vám to raz zapáči, nebudete vedieť prestať. Ono je to tomu sexu vlastne naozaj dosť podobné.

Pouličný život do novej Číny nepatrí

Popularita čistenia uší prežíva najmä v Chengdu. Ale aj tu sa tradiční čističi uší o svoju profesiu začínajú báť. Ešte pred pár rokmi ste mohli čističov uší nájsť všade v meste. Nosili so sebou bambusové stoličky na ktoré usadili klienta kdekoľvek ho našli. Pri rieke na prechádzke, v centre mesta na frekventovanej ulici… Bolo to jedno, ulica v Číne bola tradične vždy rušná a dialo sa na nej všetko. Od kaderníka, zubára, cez predaj zeleniny a ovocia, až po žobrákov. Aj čistič uší patril k tradičnému koloritu a nikoho neprekvapoval.

Ešte pred nedávnom bolo čistenie uší tak populárne, že ho používali prostitútky ako kamufláž svojho naozajstného remesla. Klientov si hľadali s nástrojmi na čistenie uší, avšak ako sa uši naozaj čistia nevedeli. Ponúkali úplne iné služby.

Táto Čína je už minulosťou. Pouliční podnikatelia už svoje služby nemôžu na ulici voľne ponúkať. Musia mať licencie, platiť prenájom a držať sa vyhradených teritórií. Kaderníci sa presunuli do veľkých kaderníckych salónov, zubári do nemocníc, predajcovia na trh, žobráci na periférie, prostitúcia je zakázaná a čističi uší sa presunuli do čajovní v parkoch a najmä do turistických zón. Taktiež záujem upadá. Mladí ľudia ich služby nevyhľadávajú, boja sa hygieny a kvality pouličných čističov uší. Svoje nástroje si totiž každý majster vyrábal sám a ich čistenie nebolo silnou stránkou remesla. No nie len že je menej klientov, ale je aj menej masérov. Mladí sa to nechcú učiť. Výcvik profesionálneho čističa uší totiž nie je vôbec jednoduchý.

Dva roky štúdia

Remeslo čistenia a masáže uší nie je jednoduché. Predsa len ak ho masér neovláda, následky by mohli byť katastrofálne. Štúdium trvá dva roky a okrem techník samotného čistenia, sa učia aj ako držať nástroje pevne, precízne a bez trasenia rúk. Musia napríklad rozoberať knôt horiacej sviece po jednotlivých nitiach bez toho, aby knôt alebo svieca zhasli. Niekedy musia držať jedálenské paličky aj šesť hodín v kuse a nepoložiť ich. Len tak si vypestujú svalstvo potrebné na držanie nástrojov.

Kedysi si nástroje vyrábali ľudia sami. Väčšinou z bambusu. Dnes sú kovové a plastové. Predávajú sa v špecializovaných obchodoch a na internete. Nástrojov je niekoľko druhov a majú poetické mená, ako “meč vychádzajúci z pošvy”, “po daždi vychádza slnko” a podobne.

Samotná procedúra má svoj daný postup, i keď majster od majstra sa môže líšiť. Kým prvých pár krokov sa zameriava naozaj na samotné čistenie, druhá polovica procedúry sa zameriava skôr na pôžitok. Najprv sa vyčistí zoschnutá koža okolo uší malou britvičkou, potom sa vyčistia chlpy a vlasy z uší. Postupne sa začína s vyberaním ušných nečistôt. Vnútro ucha sa po vybratí kúskov špiny vyčistí. Následne sa začína stimuláciou, najprv dlhým, šteklivým vlasom. Potom hrubším nástrojom pripomínajúcim dlhý drôt. Nakoniec sa do uší vsunie vibračný nástroj a rôznymi druhmi vibrácii sa procedúra dostáva do svojho finále. Po masáži uší masér zvykne ešte spraviť rýchlu masáž hlavy, ramien, krku a chrbta.

Prečo Číňanom smrdíme?

Čističi uší vraj existovali aj v Európe. Čistenie však na rozdiel od Ázie nebolo za účelom pôžitku, ale kvôli úžitku. Ušný maz sa používal ako balzam na pery a dokonca aj na výrobu neviditeľného atramentu. Tieto praktiky sú dnes už minulosťou. Aj preto si dnes uši čistíme maximálne sami v kúpeľni. V Ázii to tak ale nie je. Profesionálne čistenie uší je bežné aj v ďalších krajinách. A stojí za tým genetika.

Aziati majú úplne iné ušné nečistoty ako my. Väčšina Aziatov nemá vlhký maz, ale ušný prach, ktorý sa veľmi ľahko vyberá. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo je čistenie uší v Ázii tak populárne, zatiaľ čo v západnom svete nie. Aj pre čističov uší je oveľa jednoduchšie vybrať pinzetou malú gulôčku ušného prachu, než sa snažiť dostať von vlhký maz. V Európe takmer nikto nemá ušný prach, v Ázii je to tridsať, až päťdesiat percent populácie. V Číne je to vraj až 95% ľudí.

Genetika však neskončila pri tom či máme v uchu prach alebo maz. Podľa japonských štúdií rozdiel spôsobuje jeden konkrétny gén, ktorý je zároveň príčinou telového zápachu. Podľa štúdie z roku 2006 vedci zistili, že 860 z 896 testovaných ľudí trpiacich silným zápachom tela malo aj vlhký ušný maz, miesto prachu. V očiach Číňanov je silný zápach tela chorobou. Aj preto napríklad v Áziu nie sú bežné dezodoranty. A aj preto im my cudzinci občas smrdíme.


Budúcnosť

Ako všetko v Číne, aj čistenie uší prechádza prudkými zmenami. Pouliční čističi miznú. Niektorí sa snažia o záchranu remesla cez jeho zápis medzi kultúrne dedičstvo Číny. Lenže kým pouliční čističi to majú stále ťažšie, po celej Číne vznikajú veľké, profesionálne vyzerajúce salóny čistenia uší. Sú to masážne salóny ponúkajúce primárne len tento jeden druh masáže. Zariadenie je vždy krásne čisté, o hygiene nemáte žiadne pochybnosti. Všetci zamestnanci sú trénovaní a kontrolovaní firmou. A tak sa nemusíte báť ani podvodníkov a šarlatánov. Môžete si v kľude užívať túto netradičnú masáž.

Jeden takýto salón sa volá Weiwei. Založila ho mladá dievčina Zhuju a momentálne už má niekoľko pobočiek po celej Číne. V Šanghaji, kde bývam má hneď dve a sú veľmi populárne. Podobné zmeny sa dajú v Číne pozorovať v celej spoločnosti, ale aj inde vo svete. Starší sa o svoje remeslo a svoju budúcnosť boja. To, ako robili veci celý život, sa stáva stále ťažším. Lenže v rukách mladých, moderne zmýšľajúcich ľudí sa tá istá vec stáva stále populárnejšou. Kto sa nevie prispôsobiť rýchlo sa meniacej spoločnosti má smolu. A v Číne, najrýchlejšie sa meniacej krajine na svete, to platí dvojnásobne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Finálová diskusia SME: Matovič chce ústavnú väčšinu s Kollárom, Kiska a Truban váhajú

Diskusia denníka SME zo zrekonštruovanej Mlynice v Bratislave.

Druhý neverejný prieskum potvrdzuje predpovede analytikov

Preferencie sa budú šíriť internetom.


Už ste čítali?