Mám v Číne psa a nevolá sa Bóbika! Jedia Číňania psie mäso? [+video]

Autor: Pavel Dvořák | 2.6.2020 o 12:46 | Karma článku: 11,03 | Prečítané:  4683x

Pes má v oboch spoločnostiach takmer rovnaké postavenie a povedzme si to na rovinu - aj rovnaké privilégia. Každý majiteľ psa si určite aspoň raz povedal vetu: "v budúcom živote sa chcem narodiť ako môj pes". Aj v Číne.

Imaginárnemu Slovákovi Jožovi a Číňanovi Yuanovi som dal jednu a tú istú úlohu:

"Vytvorte dve vety v ktorých použijete slovo pes, jednu o Číne a jednu o Slovensku."

Dve vety, ktoré vytvoril Číňan Yuan boli podobné. Použil slová ako priateľ, domáci miláčik, spoločník, verné zviera a tak ďalej. Vety, ktoré napísal Jožo boli úplne odlišné, pekné slová použil len keď hovoril o sebe. Keď hovoril o Číne, tak použil slová ako zabíjanie, mučenie, jedenie, utrpenie a tak ďalej.

A pritom drvivá väčšina ľudí ako v Číne tak aj na Slovensku hľadí na psa ako na domáce zviera, ako na domáceho mazlíčka. Pes má v oboch spoločnostiach takmer rovnaké postavenie a povedzme si to na rovinu - aj rovnaké privilégia. Každý majiteľ psa si určite aspoň raz povedal vetu: "v budúcom živote sa chcem narodiť ako môj pes". Každý majiteľ psa ako na Slovensku tak aj v Číne! 

Úplne na začiatok poďme k otázke, ktorú už má väčšina z vás na jazyku. Áno Číňania jedia aj psie mäso. Ale!...

Psie mäso konzumuje iba minoritná časť Číňanov a ani zďaleka nie na celom území Číny. Popularita psieho mäsa v Číne veľmi rýchlo upadá, mnohé praktiky spájané s konzumáciou psieho mäsa už vláda zakázala a pes tradične patril na jedálny stôl nie len Číňanov, ale aj zvyšku sveta vrátane Slovákov. Ešte aj ja poznám ľudí na Slovensku, ktoré psie mäso pridávali do klobás aby lepšie voňalo. To že dnes sa takmer vôbec neje je len prirodzeným vývojom, ktorý prebieha aj v Číne, ale začal tu neskôr ako u nás.

Psie mäso sa konzumuje prevažne v južných regiónoch Číny, a to najmä v etnicky pestrých provinciách Guangxi a Guangdong. Najradšej ho majú ľudia etnika Zhuang, i keď v menšom rozsahu je rozšírené aj vo zvyšku Číny. Priaznivci psieho mäsa sú väčšinou starší ľudia z vidieckych a chudobnejších oblastí. Ak by ste si chceli dať psie mäso, rýchlo zistíte že je drahé. Považuje sa za sviatočné. V Číne sa tak nemusíte báť, že vám dajú psie mäso namiesto bravčového, či hovädzieho. Väčšie riziko je že vám dajú bravčové či jahňacie namiesto psieho, ak si ho objednáte.

Číňania nezjedia prvého psa čo zbadajú! Podľa zákona mäso psov určené na konzumáciu musí pochádzať z chovných staníc, kde sa psy chovajú iba za účelom konzumácie. Nad ich chovom by tak mal byť hygienický dohľad. Na druhej strane v Číne žiaľ platí, že realita zákony iba dobieha a nie vždy je realita taká ideálna, ako zákon požaduje. Zabíjanie a konzumácia potulných psov je zakázaná, avšak veľmi ťažko sa na tento zákaz dohliada. Aj preto platia na konzumáciu psieho mäsa prísnejšie nariadenia než na iné mäso. Napríklad jedlá zo psieho mäsa nesmú byť ponúkané na donášku.

Ľudí, ktorí psie mäso obľubujú ale zvyšok národa neodsudzuje, je to totiž kultúrny zvyk. Tak ako je u nás zvykom jesť prasa, ale v mnohých krajinách sveta to prijateľné nie je. V každom prípade ale pes je vo väčšine krajiny domáci miláčik a nie hospodárske zviera, či pochúťka. 

Psíčkarenie je trend, ktorý zasiahol celú Čínu. Začalo to vo veľkých mestách. Dnes je už však tento trend rozšírený takmer po celej Číne, ako v mestách tak aj na vidieku. U nás v štvrti, kde bývam má psa skoro každý. Najviac je tu pudlíkov, ale kde tu sa nájde aj labrador, či iný druh psa. Číňania si celkom potrpia na rasu psa a psa plemena ČUD (čo ulica dá) moc neobľubujú. Aj pes je totiž určitým nástrojom prestíže a Číňania sa radi ukazujú ako drahého psa majú.

V mestách musí byť každý pes registrovaný a mal by mať svoj preukaz, čip a samozrejme musia byť zaočkované. Aj náš Duoduo má svoj preukaz. Takýto psí preukaz môže byť aj online spárovaný s osobným wechatom, čo je čínska sociálna sieť, ale pomaly nahradzuje osobnú identifikáciu. Je priamo napojená na občiansky preukaz a pas. V tomto preukaze si vieme pozrieť záznamy o očkovaní, aj prípadnej liečbe (ak sme ho liečili v nemocnici ktorá je na systém napojená). 

Niektoré plemená sú v čínskych mestách zakázané, napríklad vlčiak, pitbull a ďalšie veľké, bojové či policajné plemená. Kompletný zoznam zakázaných plemien sa dá nájsť na vládnych stránkach. 

My sme nášho psíka kúpili z útulku. Bol nechcené šteniatko, ale u nás sa veľmi rýchlo zabýval. V mnohých čínskych mestách fungujú aj veľké útulky a adopčné stanice. Na druhej strane v meste takmer nie sú túlavé psy. Celkovo na ulici veľa psov nestretnete. Prečo? Číňania bývajú v obytných parkoch, takých sídliskách, ktoré sú za múrom a majú strážnika. Každý takýto obytný park je vlastne naozajstný park, plný zelene a miesta na prechádzky. Drvivá väčšina majiteľov venčí svojich psíkov práve tam a na ulicu nechodí. Každý deň stretneme nespočet psov v našom parku. Nik by tu na psa nevztiahol ruku! Naopak, všetky tie psy sú až trocha príliš rozmaznané a vypasené a majitelia za nimi chodia s vreckom a zbierajú po nich nečistoty.

Keď vám bude niekto nabudúce vnucovať myšlienku že Číňania sú barbari lebo týrajú a jedia psov, pošlite im moje video (je v článku). Pretože toto je predsudok, ktorý o Číňanoch existuje už strašne dlho a rasistické reklamy ala "postrážite mi Bobíka" to ešte zhoršili. Dnes už žijeme v lepšom svete a väčšina svetových značiek si nedovolí stavať svoje kampane na predsudkoch a polopravdách. Je načase aby sme si niektoré názory zmenili aj my. Väčšina psov v Číne sa totiž má ako náš Duoduo - ako šanghajský princ. V budúcom živote sa chcem narodiť ako môj pes. Nezabudnite že túto vetu si hovoria aj Číňania.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?