reklama

Prečo sa 260 miliónov ľudí volá WANG, LI alebo ZHANG?

Ako si Číňania vyberajú mená? Prečo sa niektorí ľudia volajú Bolí ma brucho a prečo nie je také jednoduché preložiť české mená do čínštiny?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Čínština je znakové písmo. Čo znak, to slabika, ktorá nesie samostatný význam. Niekedy veľmi široký, ale stáva sa, že niekedy minimálny až žiadny. A práve význam čínskych znakov je základným kameňom výberu vhodného čínskeho mena. 

Čínske mená sa vo väčšine prípadov skladajú z troch znakov, prvý znak je priezvisko a ďalšie dva meno. Existujú aj dvojznakové mená, ale tých je menej. Občas majú priezviská dvojznakové, napríklad Sima, ale tých je tiež veľmi málo. Obrovskou výnimkou sú štvorznakové mená, ktoré sú napríklad bežné v Japonsku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak ako máme my obmedzený počet krstných mien a tým pádom môžeme oslavovať meniny, Číňania majú obmedzený počet priezvisk. Spolu s etnickými jazykmi existuje v čínštine niečo cez 6000 rôznych priezvisk. Lenže v realite má 85% všetkých Číňanov jedno z menej ako 100 najbežnejších priezvisk. A preto sa všetci Číňania volajú podobne. Dokonca 20% všetkých Číňanov, to znamená 260 miliónov ľudí, sa volá buď Wang, Li alebo Zhang, čo sú tri najrozšírenejšie priezviská. 

Priezviská v mene sa píšu vždy na začiatok a oproti našim končinám sa používajú oveľa častejšie, napríklad aj priatelia sa medzi sebou bežne oslovujú priezviskom. Dokonca aj manželia sa často oslovujú priezviskom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výber krstného mena naopak nie je ničím obmedzený. Keďže najobsiahlejší slovník čínštiny obsahuje 85 568 znakov, tak naozaj takmer ničím.


Mená sa vyberajú podľa významu. Dalo by sa to prirovnať napríklad k indiánskym menám, ako lietajúci šíp alebo divoký byvol a podobne. Napríklad slávny čínsky herec Bruce Li, ktorého čínske meno je Li Xiao long, znamená Malý Drak Li. Slávny reformátor Deng Xiaoping sa volal Malý mier Deng a podobne. 

Stredný znak v mene niekedy zjednocuje súrodencov. Bežne sa stáva, že súrodenci majú spoločné priezvisko, druhý znak v mene a líšia sa iba tretím znakom. Menej bežnou praxou je, že ak má rodina viac detí, všetky majú spoločné priezvisko, ale druhé znaky v mene sú im vybrané tak, aby sa z mien všetkých detí dala vyskladať nejaká veta. Tretí znak v mene už je zase úplne voľný. Niekedy to neplatí len o súrodencoch, ale aj naprieč generácii rodu. Takto sofistikované mená sú ale dnes už zriedkavé. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z krstného mena sa tak dá vyčítať veľmi veľa o danom človeku a jeho rodine. Ak je človek z rodiny intelektuálov, jeho meno býva veľmi komplikované. Niekedy až príliš komplikované. V roku 2009 sa počas sčítania ľudu zistilo, že 60 miliónov ľudí má netradičné mená a z 55 tisícov rôznych znakov v týchto menách sa dalo do počítača napísať iba 32 000 z nich. Úrady museli týchto ľudí kontaktovať a vyzvať ich, aby si zmenili meno, pretože inak nemôžu dostať nové občianske preukazy s čipom, pretože ich mená sa nedajú napísať. 

Naopak, ak je niekto z jednoduchšej rodiny, pravdepodobne bude mať krstné meno, ktoré sa v Číne vyskytuje často, napríklad niečo s drakom alebo pokladom, ak sa jedná o chlapca, či niečo s orchideou alebo krásou, ak sa jedná o ženu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy sa dokonca dá z mena vyčítať aj približný vek človeka. Napríklad keď sa niekto volá Budovateľ štátu alebo ochranca Červeného východu, pravdepodobne sa narodil v období vlády Mao Zedonga. 
Čo je naopak z čínskeho mena niekedy ťažké vyčítať, je pohlavie. Sú znaky, ktoré v menách mávajú len ženy a sú znaky, ktoré v menách mávajú len muži. Avšak sú aj mená, z ktorých nezistíte, či sa jedná o muža alebo ženu. Veľmi zradné to býva napríklad pri prekladoch čínskej literatúry, pretože niekedy sa proste nedá zistiť, či sa jedná o ženu alebo o muža. 

O zložitosti výberu mena som sa presvedčil aj na vlastnej koži. Moje prvé čínske meno, ktoré mi dala profesorka po príchode na čínsku školu bolo Duo Qizhi. Používal som ho niekoľko rokov. Meno bolo odvodené zo slávneho citátu a dalo sa interpretovať ako „Ten čo dosiahne veľa zázrakov“. 

Čo je síce význam pekný, lenže toto meno malo niekoľko nevýhod. V prvom rade bolo odvodené z básne Mao Zedonga a tým pádom človek, ktorý by ma nevidel, by si mohol myslieť, že som starší Číňan z vidieka, ktorému dali meno jeho rodičia podľa básne Mao Zedonga, ktorý mal v tom období silný kult osobnosti. A z vidieka, pretože to meno nie je dostatočne sofistikované a jednotlivé znaky sú príliš bežné.

Keď som sa spoznal s mojou vtedy ešte budúcou manželkou, povedala mi, že takéto meno mať nemôžem. Nie len že ním robím hanbu rodičom, vysokoškolsky vzdelaným spisovateľom, ale taktiež by sa hanbila ma predstaviť svojej rodine.

A tak sa podujala vymyslieť mi nové meno. Ale skôr ako sa k nemu dostanem, musím vysvetliť, ako sa vlastne v Číne mená pre cudzincov vyberajú. 

Existujú dve možnosti. Tá bežnejšia je preložiť meno foneticky. Napríklad meno Lukáš sa dá preložiť ako Luke, Jana ako Yana, Peter ako Pite. Niekedy aj rôzne slávne západné priezviská majú čínske preklady, napríklad Obama ako Obama, to je veľmi ľahké meno na preklad, Trump ako Tulanpu, alebo Dvořák ako Dewooxiake. Problém je, že ak človek ide cestou zaužívaného fonetického prekladu svojho mena, bude mať rovnaké meno ako veľa ďalších ľudí. Dané meno nič neznamená a na prvý pohľad je jasné, že človek je cudzincom, ktorý Číne moc nerozumie.

Druhý spôsob je vybrať si meno tak, ako si ho vyberajú Číňania. Na základe významu. Tu si však treba dávať väčší pozor, aby ste neskončili ako ja s menom, ktoré vám v očiach Číňanov skôr škodí. 

Moje nové meno, ktoré mi žena vybrala, je Panjinwen. Priezvisko je Pan, pretože sa foneticky podobá na meno Pavel. Keďže nemám rodinné čínske priezvisko, tak výber priezviska bol úplne voľný. Moje krstné meno je v čínštine Jinwen. Jin je znak rozvážne, a wen zase literatúra. Oba znaky poukazujú na príslovie „So slovom narábaj rozvážne a svoje literárne nadanie neustále zvelebuj“. Ako človeku z rodiny spisovateľov sa mi meno hodilo perfektne.

Meno je v čínskej kultúre extrémne dôležité. Číňania veria, že meno určuje ľudský osud. Niekedy, ak nás v živote stretáva samé nešťastie, podľa čínskej kultúry za to môže aj naše meno. Aj preto je bežné, že sa deťom vyberá meno relatívne neskoro, až keď začínajú prejavovať svoju osobnosť. Niekedy sa im meno, ktoré používajú v dospelosti, vyberá až v tínedžerskom veku, dovtedy sa používa len nejaké „dočasné“ meno. Niekedy sa stáva, že ak ľudí v dospelosti prenasleduje neustála smola, nájdu si fengshui majstra, aby im pomohol nájsť lepšie meno a odohnal tak nešťastie, ktoré ich prenasleduje. 

Kým dnes sa ľudia snažia o čo najlepšie mená, kedysi existovala aj opačná tradícia, a to vyberať deťom čo najhoršie meno, aby odradilo zlých duchov. Číňania verili, že čím horšie meno človek bude mať, tým ľahšie sa mu bude žiť. Nie je to tradícia rozšírená po celej Číne, ale jedná sa skôr o menej známu lokálnu tradíciu niektorých oblastí. 

Tu vstupuje do hry hravosť čínštiny. Čínština je monofonetický jazyk, to znamená že veľa vecí sa vyslovuje rovnako. Význam sa dá odlíšiť len podľa znakov. Tieto „hlúpe“ mená tak iba znejú hlúpo, ale ich význam je v skutočnosti celkom dobrý. 

Napríklad na juhu Číny je veľmi časté krstné meno Ziteng (子腾 znamená niečo ako povstať, zdvihnúť sa do výšky, stúpať, vzlietnuť...). Skvelé meno, ale ak ho chcete zamaskovať pred zlými duchmi, tak sa človek musí volať priezviskom Du. Celé meno sa tak vyslovuje Du Ziteng (杜子腾), a to v čínštine znie úplne rovnako ako veta „Bolí ma brucho!“. Žiadny zlý duch nepôjde vyhľadávať niekoho, kto sa volá „Bolí ma brucho!“. 

Tradičná čínska rodina mala veľa detí a z nich niektoré kvôli obrovskej chudobe neprežili. Tak tomu bolo samozrejme aj u nás. Ak niektoré dieťa neprežilo, mohli za to podľa čínskej viery zlí duchovia. Keďže syn bol nositeľ rodu a zároveň dôležitá pracovná sila v rodine, museli ho pred týmito duchmi chrániť. Preto synom niekedy počas dospievania zvykli dávať dievčenské mená, aby ich ochránili. Dokonca aj spomínaný Bruce Li vyrastal s dievčenským menom. 

Po svadbe si čínske ženy priezvisko nemenia. A deti nesú priezvisko toho, koho rodina je významnejšia. Vo väčšine prípadov to býva muž, ale nie je to pravidlom.

Väčšina čínskych mien je pre nás ťažko zapamätateľná, preto si Číňania vyberajú západné mená a používajú ich pri komunikácii s cudzincami. A naopak, cudzinci v Číne si vyberajú čínske mená, lebo žiadny Číňan si tie naše nevie nezapamätať. 

Túto tému som spracoval najprv ako video na mojom Youtube, kde vydávam nové videá každý týždeň- 

Pavel Dvořák

Pavel Dvořák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  154
  •  | 
  • Páči sa:  636x

Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík:  Čína

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu